Predmetom tejto práce je pohľad predstaviteľov starovekej filozofie na človeka. Predstavy o človeku a jeho vzniku boli rôzne a na to v tejto práci poukážem. Už u raných gréckych mysliteľov je človek primárne chápaný ako rozumová bytosť, ktorá svojim rozumom presahuje do kozmu a podieľa sa na božskosti, čím prevyšuje všetko ostatné bytie. Ale až Sofisti ako prví upriamili pozornosť na človeka. Za východisko ich úvah nepovažovali prírodu či bytie, ako tomu bolo u predchádzajúcich filozofických škôl, ale človeka so svojimi poznávacími schopnosťami a praktickými záujmami.