Politika a veda sú dva svety, ktoré sa riadia rozlišnou logikou. Politika je pojmom tak starým, ako naša kultúra, dotýka sa tej oblasti medziľudských vzťahov, obsahom ktorých je panstvo, moc, vláda - prijatie a výkon rozhodnutia jedného človeka akebo skupiny ľudí voči iným. Samotný termín „politika“ sa etymologicky viaže na základný politicko-právny pojem antických Grékov „polis“. Tento pojem sa používal na označenie štátnej organizácie, tzv. mestských štátov. „Polis“ bola organizačnou jednotkou slobodných obyvateľov, podriadených spoločným cieľom a záujmom. Problémom objasnenia pojmu „politika“ sa zaoberali okrem Platóna a Aristotela (politea) aj iní veľkí myslitelia: Akvinský, Marsilius, Machiavelli, Locke, Montesquieu, Rousseau a ďalší. Problémy spojené s dôkladným vymedzením pojmu „politika“ vyplývajú z toho, že ide o rôznorodý a mnohodimenzionálny jav. 3 spôsoby vymedzenia politiky: 1. normatívne - činnosť zameraná na dosiahnutie kompromisu v mene všeobecnej prospešnosti 2. behaviorálne - vysvetľuje politické javy a procesy v kategériách ľudského konania - zvlášť konania ľudí plniacich rozhodujúce politické funkcie 3. konfliktné - politiku spája s mocou a panstvom a teda aj so zápasom spoločenských síl v sfére ídeí a hodnôt Ďalšími sú: 4. marxistický výklad 5. moderné, empiricko-analytické bádanie