Pokračovaním pozitívnoprávnej teórie na začiatku 20. storočia je normativizmus, normatívny pozitivizmus, alebo tiež rýdza právna náuka - Reine Rechtslehre. Čistá preto, lebo mala byť pozbavená všetkých neprávnych vplyvov napr. sociologických, psychologických alebo ideologických. Normatívna teória sa spája predovšetkým s menom známeho rakúskeho právneho teoretika Hansa kelsena, ktorý bol zakladateľom tzv. viedenskej školy. Hans Kelsen žil v období od 1881 do 1973 a je najvýznamnejšim predstaviteľom normatívneho pozitivizmu, je kritikom jusnaturalizmu a zakladateľom tzv. čistej právnej náuky. Narodil sa v Prahe a študoval právo vo Viedni, v Marburgu a v Berlíne. Bol profesorom ústavného práva a právnej teórie a filozofie. Pôsobil na rôznych univerzitách v Európe. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako poradca na ministerstve vojny. V roku 1938 odišiel z Prahy do Švajčiarska, odkiaľ v roku 1940 emigroval do USA. Prednášal na univerzitách v Harvarde a v Berkeley, kde aj zomrel. Základnou prácou Kelsena je jeho habilitičný spis Základy vedy štátneho práva vyvodené z náuky o právnej vede. Vzťah štátu a práva rozoberá v diele Sociologický a právny pojem štátu. Najdôležitejším dielom je Čistá právna náuka. Posledný stupeň vývoja právnej teórie Hansa Kelsena zachytáva Všeobecná teória noriem.