Prednášky: Vypracované okruhy na predmet Psychológia
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:82,9 %
- Typ:Prednášky
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Psychológia
- Predmet:Psychológia
- Dokumentácia:Stiahni
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:8 strán
- Zobrazené:449 x
- Stiahnuté:0 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:8996
- Posledna úprava:21.05.2018
1. PSYCHOLÓGIA AKO VEDNÁ DISCIPLÍNA:
Psychológia - skúma čo človek robí, ako to robí a prečo to robí. Vychádza z významu slova (psyché - bola v gréckej mytológii bohyňa duševnej krásy, logos - slovo). Je to veda zaoberajúca sa duševným životom, psychikou.
V rámci psychiky rozlišujeme dve stránky: - prežívanie (vnútorný svet človeka - radosť, hlad)
- správanie (každý navonok pozorovateľný prejav čin, reč)
Tieto dve stránky človeka spolu súvisia, navzájom sa ovplyvňujú. Prežívanie > správanie - keď sme šťastný vidno nám to na očiach. Menej zjavné je správanie > prežívanie - smutnému človeku hovoríme: tak sa trochu usmej, očakávajúc vonkajší prejav - roztiahnutie pier s kútikmi hore - ovplyvní aj jeho vnútorný stav. Vedomie predstavuje tú časť psychiky, ktorú si uvedomujeme. Ide o stav, keď človek sleduje a ovláda vlastnú aktivitu, myšlienky... Aj to čo sa deje okolo neho. Existujú rôzne stavy vedomia, napr. bdenie, polospánok, spánok, alkohol. Líšia sa stupňom bdelosti, jasnosti vedomia, teda tým do akej miery je jednotlivec schopný sledovať realitu aj svoje správanie a prežívanie a kontrolovať ich. Časť toho, čo sa odohráva v našom vnútri alebo mimo nás, si však neuvedomujeme. V každom okamihu na nás pôsobí množstvo podnetov a nie všetky vedome vnímame. Môžu sa však zaznamenávať na podvedomej úrovni. Niektoré z aktivít sa môžu do nášho vedomia dostať pomerne ľahko - tie, ktoré boli v predvedomí - tvoria ho tie obsahy, s ktorými aktuálne nepracujeme, neuvedomujeme si ich. Niektoré zážitky, spomienky, túžby... ostávajú nášmu vedomiu nedostupné - tvoria obsah nevedomia.
Psychológia - skúma čo človek robí, ako to robí a prečo to robí. Vychádza z významu slova (psyché - bola v gréckej mytológii bohyňa duševnej krásy, logos - slovo). Je to veda zaoberajúca sa duševným životom, psychikou.
V rámci psychiky rozlišujeme dve stránky: - prežívanie (vnútorný svet človeka - radosť, hlad)
- správanie (každý navonok pozorovateľný prejav čin, reč)
Tieto dve stránky človeka spolu súvisia, navzájom sa ovplyvňujú. Prežívanie > správanie - keď sme šťastný vidno nám to na očiach. Menej zjavné je správanie > prežívanie - smutnému človeku hovoríme: tak sa trochu usmej, očakávajúc vonkajší prejav - roztiahnutie pier s kútikmi hore - ovplyvní aj jeho vnútorný stav. Vedomie predstavuje tú časť psychiky, ktorú si uvedomujeme. Ide o stav, keď človek sleduje a ovláda vlastnú aktivitu, myšlienky... Aj to čo sa deje okolo neho. Existujú rôzne stavy vedomia, napr. bdenie, polospánok, spánok, alkohol. Líšia sa stupňom bdelosti, jasnosti vedomia, teda tým do akej miery je jednotlivec schopný sledovať realitu aj svoje správanie a prežívanie a kontrolovať ich. Časť toho, čo sa odohráva v našom vnútri alebo mimo nás, si však neuvedomujeme. V každom okamihu na nás pôsobí množstvo podnetov a nie všetky vedome vnímame. Môžu sa však zaznamenávať na podvedomej úrovni. Niektoré z aktivít sa môžu do nášho vedomia dostať pomerne ľahko - tie, ktoré boli v predvedomí - tvoria ho tie obsahy, s ktorými aktuálne nepracujeme, neuvedomujeme si ich. Niektoré zážitky, spomienky, túžby... ostávajú nášmu vedomiu nedostupné - tvoria obsah nevedomia.
Kľúčové slová: