Keď sa vysloví vedenie tepla, okamžite sa nám vybaví koncept molekulárnej alebo atómovej činnosti. Vedenie tepla sa dá charakterizovať ako prenos energie od viac energetických k menej energetickým časticiam. Tieto častice môžu byť molekuly (pri kvapalinách a plynoch) alebo atómy (pri tuhých látkach). Vyššia teplota je spojená s vyššou energiou častice. Ak existuje v látke teplotný gradient, potom sa prenos tepla uskutočňuje v smere klesajúcej teploty. Pri plynoch alebo kvapalinách sa dá pozorovať náhodný pohyb molekúl z oblastí s vyššou energiou do oblastí s nižšou energiou. Tomuto náhodnému pohybu s predávaním energie hovoríme difúzia energie a preto sa také vedenie tepla často označuje ako proces tepelnej difúzie. Rozdiel medzi plynom a kvapalinou je v tom, že pri kvapalinách sú molekuly viac pri sebe a interakcia medzi nimi je silnejšia a častejšia. V tuhých látkach sa vedenie tepla uskutočňuje pohybom atómov vo forme vlnového pohybu kryštalickej mriežky (v nevodičoch), pri látkach dobre vodivých pristupuje k tomuto mechanizmu ešte postupný pohyb voľných elektrónov.