Seminárna práca: Platónova teória ideálneho štátu

Pojem filozofia sa najčastejšie prekladá ako láska k múdrosti. Slovo pochádza z gréčtiny - filein - milovať a sofia - múdrosť. Sofos je ten, kto je zdatný vo svojom povolaní i v živote, predovšetkým ten kto je “múdry.” Pojem filozof ako milovník múdrosti začal používať Pytagoras a Herakleitos z Efezu, ale až Sokrates mu dal význam, ktorý pretrval dodnes. V Platónových dialógoch filozofia vystupuje ako láska k múdrosti, láska k pravde, dobru a kráse.
Na počiatku tradície európskeho filozofického myslenia teda stoja antickí myslitelia. Objavujú sa u nich prvé pokusy o filozofický výklad sveta prostredníctvom pojmov. Hľadajú prvopočiatok všetkých vecí, zaoberajú sa problematikou bytia - existenciou sveta i možnosťami poznať tento svet.
Vznik gréckeho politického myslenia, ktoré sa stalo nielen kolískou, ale nadlho aj centrom politického myslenia je spojený s rozpadom rodovej spoločnosti, vznikom tried a štátnej organizácie. Prvotné sociálno-politické predstavy mali aj u Grékov, podobne ako u iných starovekých národov /Egypťania, Číňania, Indovia, Babylončania, Židia, Peržania, Rimania/ silný náboženský a mytologický charakter. Starogrécka spoločnosť prešla pozoruhodnú cestu od mytologického výkladu sveta, k výkladu racionálnemu. Zrodili sa ucelené filozoficko - politické idei, množstvo foriem spoločensko - politického a kultúrneho života, vytvoril sa politický ideál a realistické vzorce politickej teórie.