Poznámky: Obrábanie materiálov
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:64,6 %
- Typ:Poznámky
- Kategória:Technika
- Podkategória:Technológia
- Autor:Romulus
- Rozsah A4:35 strán
- Zobrazené:1 000 x
- Stiahnuté:22 x
- Veľkosť:0,9 MB
- Formát a prípona:Archív súborov (.zip)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:9189
- Posledna úprava:02.07.2018
Teplo a teplota pri rezaní
Vznik tepla (v reznom kline, v trieske, na obrobenej ploche) je dôsledkom premeny energie potrebnej na strižnú deformáciu v primárnej zóne a na prekonanie trenie triesky na čele, ako aj trenia chrbtovej plochy rezného klina s obrobeným povrchom. Takmer celá táto mechanická (strižná) a trecia energia (práca) sa zmení na teplo.
Pri ortogonálnom rezaní môžeme rozlíšiť tieto zdroje tepla (podľa dôležitosti):
a) strižná (primárna) zóna (oblasť 1 na obr. 1b): len malá časť energie sa spotrebuje na plastickú deformáciu, väčšina sa mení na teplo, čo spôsobuje hlavne zvýšenie teploty triesky,
b) čelná plocha (resp. sekundárna zóna - oblasti 2, 4 na obr. lb): vonkajšie trenie na čele, resp. ak uvažujeme celú sekundárnu zónu aj vnútorné trenie vznikajúce pri deformácii odrezávanej vrstvy,
c) chrbtová plocha (resp. terciálna zóna - oblasť 3 na obr. lb): trenie chrbta nástroja a obrobenej plochy, ktoré v prípade ideálneho rezného klina sa blíži nule, vzrastá s opotrebením nástroja, zmenšovaním uhla chrbta a pružnými deformáciami obrobeného povrchu.
Ako vidno aj z tohto rozboril zdrojov tepla, teplo nie je stavovou veličinou, ale závisí v zásade od dvoch hlavných javov: deformácie a trenia. Jeho veľkosť je ovplyvňovaná zároveň aj časom, po istom čase rezania sa dosiahne ustálený stav. Hlavne v nástroji, ale aj v obrobku sa dosiahne nasýtenie (veľkosť tepelného obsahu sa už ďalej nezvyšuje) a rovnováha medzi vznikajúcim a odvádzaným teplom. Prúdením tepla zo zdrojov do okolitých materiálov sa mení teplo a teplota v trieske, reznom kline a nástroji, v ktorých vznikajú teplotné polia.
Vznik tepla (v reznom kline, v trieske, na obrobenej ploche) je dôsledkom premeny energie potrebnej na strižnú deformáciu v primárnej zóne a na prekonanie trenie triesky na čele, ako aj trenia chrbtovej plochy rezného klina s obrobeným povrchom. Takmer celá táto mechanická (strižná) a trecia energia (práca) sa zmení na teplo.
Pri ortogonálnom rezaní môžeme rozlíšiť tieto zdroje tepla (podľa dôležitosti):
a) strižná (primárna) zóna (oblasť 1 na obr. 1b): len malá časť energie sa spotrebuje na plastickú deformáciu, väčšina sa mení na teplo, čo spôsobuje hlavne zvýšenie teploty triesky,
b) čelná plocha (resp. sekundárna zóna - oblasti 2, 4 na obr. lb): vonkajšie trenie na čele, resp. ak uvažujeme celú sekundárnu zónu aj vnútorné trenie vznikajúce pri deformácii odrezávanej vrstvy,
c) chrbtová plocha (resp. terciálna zóna - oblasť 3 na obr. lb): trenie chrbta nástroja a obrobenej plochy, ktoré v prípade ideálneho rezného klina sa blíži nule, vzrastá s opotrebením nástroja, zmenšovaním uhla chrbta a pružnými deformáciami obrobeného povrchu.
Ako vidno aj z tohto rozboril zdrojov tepla, teplo nie je stavovou veličinou, ale závisí v zásade od dvoch hlavných javov: deformácie a trenia. Jeho veľkosť je ovplyvňovaná zároveň aj časom, po istom čase rezania sa dosiahne ustálený stav. Hlavne v nástroji, ale aj v obrobku sa dosiahne nasýtenie (veľkosť tepelného obsahu sa už ďalej nezvyšuje) a rovnováha medzi vznikajúcim a odvádzaným teplom. Prúdením tepla zo zdrojov do okolitých materiálov sa mení teplo a teplota v trieske, reznom kline a nástroji, v ktorých vznikajú teplotné polia.