Skriptá: Profesijná etika právnika

Pre humanizáciu a demokratizáciu vzdelávania boli vytvorené na začiatku 21. storočia v našej krajine principiálne nové spoločensko-politické a hospodárske podmienky. Avšak deficit duchovno-mravných princípov, ich odsunutie na druhoradé miesto v príprave odborníka na úkor absolutizácie významu špeciálnych poznatkov predstavujú naďalej jednu z príčin dehumanizácie výchovy a vzdelávania.
Je známe, že každá generácia odborníkov musí zvyšovať kultúrny potenciál spoločnosti. Avšak v spoločenskej psychológii naďalej pretrváva negatívny vzťah k inteligencii a kraľuje technokratizmus. Dôraz sa kladie na zvládnutie čisto odborných „pozitívnych“ učebných predmetov. Často sme zahľadení iba do svojho vedného odboru a chýba nám akýsi ľudský rozmer pri výkone svojej profesie, jej humánne poslanie, služba človeku, ohľad na jeho osud, dôsledky, chýba nám obyčajná ľudská zodpovednosť, nehovoriac už o profesijnej. Dôsledkom toho je síce viac vzdelaných, ale menej múdrych ľudí, čo sa napokon prejavuje v podobe svojráznej nekultúrnosti nielen v každodennom živote ako takom, ale aj vo výkone jednotlivých profesií, ba dokonca aj v riadení spoločenského, politického a verejného života.
Zložitosť úlohy riešenia výchovy a vzdelávania spočíva v tom, že v procese transformácie vysokých škôl nebolo ešte prekonané protirečenie medzi požiadavkami a predstavami o vzore a reálnou úrovňou sformovania etiky a kultúry absolventov vysokých škôl, hoci sa plne chápe deficit duchovnosti a inteligencie. V minulosti sa síce vzdelávanie a výchova orientovali na tzv. všestranný rozvoj osobnosti, pravda riešenie tejto úlohy zostávalo prevažne na úrovni deklaratívnych hesiel. A aká je situácie dnes? Mnohí sa domnievajú, že transformácia vysokých škôl sa môže realizovať len zdokonalením jej organizačných foriem, pritom menej finančne náročných.
Výchovu a vzdelávanie nemožno obmedziť len na systém pôsobenia učiteľa na študenta a nechať bokom jeho duchovný svet, jeho etické, mravné i morálne, či filozofické predstavy. Pred nami je človek nielen ako budúci odborník - profesionál na riešenie určitých vecí a javov, ale aj profesijne a morálne zdatný, ktorý rieši záležitosti ľudí, a nie bezduchých tvorov, príp. robotov aj napriek tomu, že sa to deje v prostredí transformovania akýchsi trhových vzťahov, mnohokrát, aspoň zatiaľ, aj „zdeformovaných“. Veď všetko je vo vývoji.