Seminárna práca: Charakteristika a analýza rozvojových faktorov okresu Prievidza

Paleolit je najstarším obdobím ľudských dejín, kedy vývoj spoločnosti prechádza najrozsiahlejšími zmenami. K tomuto obdobiu sa datuje aj sídlisko neandertálskeho človeka na Mariánskom vŕšku, ktoré malo prechodný charakter a slúžilo pravdepodobne pre skupinu lovcov. Stredopaleolitické nálezy (mezolit) pochádzajú z lokalít Mestský háj a Banská cesta.
Predpokladaný príchod Slovanov, ktorí sa venovali poľnohospodárstvu a rôznej remeselnej výrobe, aj do okolia Prievidze je v 5/6. storočí.
V 7/8. storočí sa na území Slovenska začali formovať menšie kniežactvá a ich postupným spájaním vzniká Veľkomoravská ríša, ktorej súčasťou sa stala aj horná Nitra. Údolím rieky Nitry viedla významná obchodná cesta, ktorá podmieňovala aj udržanie osídlenia v lokalitách Hradec, Prievidza a Veľká Lehôtka.
Prvou písomnou správou, v ktorej sú údaje o Prievidzi (Preuigan), je listina uhorského kráľa Kolomana z roku 1113 a potvrdzujú sa ňou majetky benediktínskeho opátstva na Zobore. Jej vznik a rozvoj podmienila výhodná geografická poloha. Prievidza ležala na križovatke dvoch významných obchodných ciest. Už táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že Prievidza je prastarou slovanskou osadou.
Za najdôležitejší prameň po dejinách Prievidze v stredoveku možno bez výhrad podkladať výsadnú listinu kráľovnej Márie z 28. januára 1383 vydanú pre Prievidzu, kde v texte zdôrazňuje, že lokalita Prievidza patrí medzi slobodné kráľovské mestá. Výhodné podmienky pre rozvoj remesiel v Prievidzi viedli skoro ku vzniku cechových organizácií.