Semestrálna práca: Obrobitelnosť kovov

Vymedzenie pojmu obrobiteľnosti
Efektívnosť operácií obrábania významným podielom závisí od obrobiteľnosti konštrukčných materiálov a reznosti nástrojových materiálov, t.j. od intenzity spolupôsobenia tejto dvojice faktorov v procese rezania. Tento je charakterizovaný spolupôsobením chemických, fyzikálnych, mechanických a technologických vlastností obrábaného materiálu, vzťahujúcich sa k pojmu „obrobiteľnosť materiálu“ a tých istých vlastností, avšak rozdielnej kvality nástrojového materiálu, vzťahujúcich sa k pojmu „reznosť nástrojového materiálu“(1).
V práci sa budem venovať obrobiteľnosti ako definícii vo všeobecnom ponímaní, určeniu kritérií obrobiteľnosti, jednotlivým obrobiteľnostiam pre ocele, liatiny, neželezné kovy a ich zliatiny, a tiež metódam obrobiteľnosti a nakoniec normatívom, z ktorých sa vychádza pri obrábaní daných materiálov.
Obrobiteľnosť podľa (1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10) je definovaná ako komplex vlastností obrábaného materiálu z hľadiska jeho vhodnosti pre výrobu súčiastok obrábaním. Stupeň obrobiteľnosti daného materiálu je daný pomerom nákladov na vyhotovenie tej istej súčiastky z daného a etalónového (vzorového) materiálu, pri rovnakých rozmeroch polotovaru, na tom istom výrobnom zariadení, rovnakými nástrojmi a pri rovnakých požiadavkách na konečnú presnosť obrobených plôch.