Referát: Zemské teplo - hydrotermálne systémy
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:85,5 %
- Typ:Referát
- Univerzita:Technická univerzita v Košiciach
- Fakulta:Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Geológia
- Predmet:Všeobecná geológia
- Autor:keramcek
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:5 strán
- Zobrazené:3 048 x
- Stiahnuté:18 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:9236
- Posledna úprava:04.07.2018
1. Pôvod zemského tepla
Vnútorné teplo Zeme tiež geotermálna energia, je iba časťou energie, ktorou disponuje naša planéta. Zdroj tepla zemského vnútra môže pochádzať z tzv. zvýškového tepla Zeme, t.j. z tepla, ktoré mohla mať Zem v žeravotekutom stave, v čase svojho vzniku, asi pred 4 miliardami rokov. Predpoklad zachovania zvyškového tepla Zeme, ktoré reprezentuje asi 20 % pozorovaného tepelného toku na povrchu Zeme, môže byť významný pod hĺbkou 800km, kam ešte ochladzovanie Zeme výrazne nepostúpilo. Teplota Zeme v horninách vrchného plášťa sa pohybuje od 1200 do 1600°C. Vonkajšie jadro Zeme je v tekutom stave, jeho teplota sa rovvná 3400°C. Odhaduje sa že v vnútornom jadre Zeme nepresiahne teplota hodnotu 5000°C.Navonok sa aktivita Zeme prejavuje mechanicky (zemetrasenia, vrásnenia horských masívov) alebo tepelne (sopky, gejzíry a horúce pramene). Už z toho je vidieť aké množstvo energie skrýva Zem vo svojom vnútri.
Pre menšie hĺbky je pravdepodobným zdrojom tepla radioaktívne teplo, ktoré pri rozpade radioaktívných prvkov, nachadzajúcich sa v stopových prvkoch v horninách. Takmer každá hornina obsahuje malé množstva radiogenného tepla. Napr. granit o objeme 1km3 dáva tepelný výkon 2770 w, avšak bázické a ultrabazické horniny uvoľňuju teplo v podstatne menšom rozsahu. Teplotu zemského povrchu ovplyvňujú klimatické podmienky, pôsobiace do hĺbky 10 až 20 mpod zemský povrch. Bolo overené, že tepelný tok z vnútra Zeme na jej povrch dosahuje 26 TJs-1. Ak porovnáme tepelný tok Zeme (množstvo tepla vyžiareného Zemou na 1m2 za 1s ) F Zem =0,06 W.m2 so slnečným tepelným tokom zistíme, že je cca 10 000-krát menší. Využitie tejto energie sa zdá zatiaľ lacnejšie ako stavba kozmických elektrárni. Je to zatiaľ najmocnejší, prakticky nevyčerpateľný zdroj energie. Je pritom vzdialený z ľubovoľného miesta na Zemi iba 10 až 12 km smerom do stredu Zeme. I keby sme pokryli všetku minulú i budúcu spotrebu ľudstva, poklesla by teplota zeme o 10C za 40 mil. rokov. Jediným problémom je, ako tento zdroj výhodne ekonomicky využiť.
Vnútorné teplo Zeme tiež geotermálna energia, je iba časťou energie, ktorou disponuje naša planéta. Zdroj tepla zemského vnútra môže pochádzať z tzv. zvýškového tepla Zeme, t.j. z tepla, ktoré mohla mať Zem v žeravotekutom stave, v čase svojho vzniku, asi pred 4 miliardami rokov. Predpoklad zachovania zvyškového tepla Zeme, ktoré reprezentuje asi 20 % pozorovaného tepelného toku na povrchu Zeme, môže byť významný pod hĺbkou 800km, kam ešte ochladzovanie Zeme výrazne nepostúpilo. Teplota Zeme v horninách vrchného plášťa sa pohybuje od 1200 do 1600°C. Vonkajšie jadro Zeme je v tekutom stave, jeho teplota sa rovvná 3400°C. Odhaduje sa že v vnútornom jadre Zeme nepresiahne teplota hodnotu 5000°C.Navonok sa aktivita Zeme prejavuje mechanicky (zemetrasenia, vrásnenia horských masívov) alebo tepelne (sopky, gejzíry a horúce pramene). Už z toho je vidieť aké množstvo energie skrýva Zem vo svojom vnútri.
Pre menšie hĺbky je pravdepodobným zdrojom tepla radioaktívne teplo, ktoré pri rozpade radioaktívných prvkov, nachadzajúcich sa v stopových prvkoch v horninách. Takmer každá hornina obsahuje malé množstva radiogenného tepla. Napr. granit o objeme 1km3 dáva tepelný výkon 2770 w, avšak bázické a ultrabazické horniny uvoľňuju teplo v podstatne menšom rozsahu. Teplotu zemského povrchu ovplyvňujú klimatické podmienky, pôsobiace do hĺbky 10 až 20 mpod zemský povrch. Bolo overené, že tepelný tok z vnútra Zeme na jej povrch dosahuje 26 TJs-1. Ak porovnáme tepelný tok Zeme (množstvo tepla vyžiareného Zemou na 1m2 za 1s ) F Zem =0,06 W.m2 so slnečným tepelným tokom zistíme, že je cca 10 000-krát menší. Využitie tejto energie sa zdá zatiaľ lacnejšie ako stavba kozmických elektrárni. Je to zatiaľ najmocnejší, prakticky nevyčerpateľný zdroj energie. Je pritom vzdialený z ľubovoľného miesta na Zemi iba 10 až 12 km smerom do stredu Zeme. I keby sme pokryli všetku minulú i budúcu spotrebu ľudstva, poklesla by teplota zeme o 10C za 40 mil. rokov. Jediným problémom je, ako tento zdroj výhodne ekonomicky využiť.