Asertivita (assere - osobovať si niečo, tvrdiť, vyhlasovať) sa považuje za jednu z najdôležitejších ciest v budovaní medziľudských vzťahov.
Asertivitu chápeme ako rovnocennosť, úctu a rešpektovanie správania a konania partnera a zároveň vo vzájomnom vzťahu úctu, rešpekt a ochranu dôstojnosti vlastného „ja“. Východiskové princípy asertivity môžeme nájsť u A. Saltera, ktorý medzi prvými presadzoval názor, že človek má právo dať najavo svoje názory, postoje, oprávnené požiadavky a nemá sa báť oponovať. Výraznejšie sa však záujem o asertivitu (najmä o techniky asertívneho tréningu) začal prejavovať v 70.-80. rokoch a neskôr najmä zo strany manažérov, obchodníkov, finančníkov, bankárov a i. Vlastný pojem „asertivita“ sa zvykne prekladať ako sebapresadzovanie, avšak v podstate ide o štýl správania, konania v komunikácii, kde sa uprednostňujú tieto základné požiadavky: • voľné a otvorené vyjadrovanie vlastných myšlienok, pocitov; • otvorená, úprimná a primeraná komunikácia s inými ľuďmi; • chápanie a tolerovanie konania iných; • možnosť rozhodovať sám o sebe; • dorozumievanie sa s ľuďmi dohodou, kompromisom, ustúpením.