V súvislosti s nastoľovaním princípu suverenity ľudu, ktorý v priebehu 18.storočia nahrádzal monarchistický princíp suverenity panovníka, vynárala sa čoraz nástojčivejšie otázka najvhodnejších foriem jeho realizácie. Popri priamej demokracii, ktorá predstavovala priame rozhodovanie ľudu o“ veciach verejných“ ( jej zástancom bol napríklad aj J.J.Rousseau svojím modelom priamej “plebiscitnej demokracie”) sa však s rozvojom parlamentarizmu začala čoraz viac presadzovať pluralitná spoločnosť, ktorá si zvolila zastupiteľskú demokraciu s volenými orgánmi, reprezentujúcimi občanov.
Problematika výberu zástupcov ľudu je však vo svojej podstate stará ako ľudská spoločnosť. Otázka, podľa akých kritérií a akým spôsobom vybrať tých, ktorí by mali reprezentovať väčšinu či menšiu komunitu, oblasť, či dokonca celý národ, sa v historickom vývoji menila v závislosti od celého radu vnútorných i vonkajších faktorov jednotlivých štátov.