Výchova mimo vyučovania je označovaná aj ako pedagogika voľného času. Pod pojmom voľný čas si každý určite predstaví niečo iné. Je to možnosť venovať sa činnostiam, ktoré nás zaujímajú, bavia a prinášajú nám uspokojenie a uvoľnenie. No voľný čas nie je iba časom zábavy. Pri neorganizovanom trávení voľného času dochádza k veľkej časti úrazov detí, mladý ľudia ohrozujú seba i druhých experimentovaním s drogami, alebo z nudy prekračujú zákon. Preto by sme si mali položiť niekoľko základných otázok. Ako môžeme vo voľnom čase výchovne pôsobiť na deti a mládež? Ján Amos Komenský v Informatoriu školy materskej povedal : „ Deťom treba venovať najväčšiu starostlivosť, lebo sú najcennejším Božím darom a klenotom, ktorý sa nedá s ničím porovnať.“
Prvým miestom , kde sa dieťa stretáva s hrou a hračkou je rodina. Rodičia by preto mali tráviť svoj voľný čas so svojimi deťmi, hrať sa s nimi a nepodceňovať význam hry. Pre deti sú nezabudnuteľné práve chvíle strávené s rodičmi pri hrách, spoločných výletoch alebo iných činnostiach. Práve tie činnosti, ktorým sa venujú rodičia spoločne s deťmi vo voľnom čase, sa môžu stať predmetom záujmu detí v neskoršom období. Podstatnú časť činností detí predstavuje práve hra. Hlavne obdobie predškolského veku je vekom hry a hrou sa rozvíja. Pri hre sa dieťa učí víťaziť, ale i prehrávať a vyrovnať sa z prehrou. Rodičia často z pohodlnosti alebo pracovného zaneprázdnenia nechávajú dieťa sledovať televízne programy namiesto toho, aby sa spolu s ním pohrali. Je známy jav, že deti viac sledujú televíziu, video a nevenujú sa hrám. Získavajú síce množstvo informácií, ale odvádza ich to od tvorivej činnosti. Pasívna hra nahrádza aktívnu hru. Príčinou toho prečo sa deti málo hrajú, býva i to, že sa nemajú kde hrať. V okolí niet ihriska alebo priestoru na hry. Je preto vhodné nájsť si príležitosť stretnúť sa s rodičmi detí a informovať ich o význame hry pre dieťa, poradiť, ako sa s deťmi hrať a ako vytvárať pre dieťa vhodné podmienky na hru.