Slohová práca: Klinická smrť - Život po živote

Predovšetkým, nikdy som nebol sám blízko smrti, a teda nebudem opisovať skúsenosti z prvej ruky. Nemôžem zároveň hovoriť o dokonalej objektívnosti, pretože som sa v tomto projekte nedokázal vyhnúť vlastným emóciám.

Po druhé, píšem ako človek, ktorý nie je detailne oboznámený s rozsiahlou literatúrou o paranormálnych a okultných javoch.

Treťou otázkou je moja náboženská výchova .Moja rodina patrí ku rimokatolíkom, avšak moji rodičia nikdy nevnucovali svoje náboženské presvedčenie alebo predstavy .Vyrástol som teda s určitým „náboženstvom“, ale nie so súborom nemenných doktrín.
Hneď v úvode chcem povedať, že sa nesnažím dokázať ,že existuje život po smrti. Nemyslím si, žeby takýto „dôkaz” bol v súčasnosti možný.

Čo vlastne znamená smrť pre človeka?
Túto otázku si kladie ľudstvo od samého počiatku svojej existencie .Pre väčšinu z nás je ťažké hovoriť o smrti .Má to dva dôvody :psychologický a kultúrny ,téma smrti je pre nás tabu .Možno podvedome cítime ,že keď sa dostávame do kontaktu so smrťou ,hoci nepriamo ,konfrontuje nás to s vyhliadkou na vlastnú smrť .snáď najbežnejšou analógiou tohto typu je porovnávanie smrti a spánku .Sami si hovoríme ,že zomrieť je niečo ako zaspať .I keď sú analógie o spánku staré a rozšírené ,rozhodne nás nemôžu dostatočne potešiť a upokojiť ,pretože spánok je pozitívny a žiadúci zážitok v živote ,preto lebo po ňom nasleduje prebudenie.