Prezentácia: Geografia Českej republiky - rieka Labe
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:87,7 %
- Typ:Prezentácia
- Univerzita:Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
- Fakulta:Prírodovedecká fakulta
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Geografia
- Predmet:Geografia Českej republiky
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:22 strán
- Zobrazené:2 930 x
- Stiahnuté:3 x
- Veľkosť:4,6 MB
- Formát a prípona:MS Office PowerPoint (.pptx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:9414
- Posledna úprava:03.08.2018
Labe
Labe pramení v pohorí Krkonoše vo výške 1380 m n.m a po 261 , 2 km toku u Mělníka sa spojuje vo výške 155 m n.m s Vltavou .Na hornom toku s výnimkou krátkeho pramenného úseku s úvalovitým údolím na starom reliefu Krkonoš si rieka vytvorila v žule a kryštaliniku hlboké erózne údolia s veľkým spádom . Pod pramennou oblasťou bol premodelovaný horný úsek pleistocénnym ľadovcom , kde sú zbytky akumulačnej činnosti .
Morfologický vývoj
Stopy po vodných tokoch z treťohornej doby sa nezachovaly . Celá oblasť bola v miocéne odvodňovaná smerom k JV , k východočeskému zálivu miocénneho mora. V pleistocéne boli v strednej časti uložené riečne náplavy .
Prvý systematický a moderný výskum terás strednej časti pochádza od R. SOKOLA , ktorý vo svojom hlavnom štúdií z r. 1912 popísal terasy ( tarasy ) na ľavom brehu Labe v okolí Sadské . Najmladšia aluviálna terasa leží vo výške 3 m nad hladinou Labe , zvěřínska 11 m , třebestovická 31 m a najvyššia hořanská 64 m nad riekou .
Labe pramení v pohorí Krkonoše vo výške 1380 m n.m a po 261 , 2 km toku u Mělníka sa spojuje vo výške 155 m n.m s Vltavou .Na hornom toku s výnimkou krátkeho pramenného úseku s úvalovitým údolím na starom reliefu Krkonoš si rieka vytvorila v žule a kryštaliniku hlboké erózne údolia s veľkým spádom . Pod pramennou oblasťou bol premodelovaný horný úsek pleistocénnym ľadovcom , kde sú zbytky akumulačnej činnosti .
Morfologický vývoj
Stopy po vodných tokoch z treťohornej doby sa nezachovaly . Celá oblasť bola v miocéne odvodňovaná smerom k JV , k východočeskému zálivu miocénneho mora. V pleistocéne boli v strednej časti uložené riečne náplavy .
Prvý systematický a moderný výskum terás strednej časti pochádza od R. SOKOLA , ktorý vo svojom hlavnom štúdií z r. 1912 popísal terasy ( tarasy ) na ľavom brehu Labe v okolí Sadské . Najmladšia aluviálna terasa leží vo výške 3 m nad hladinou Labe , zvěřínska 11 m , třebestovická 31 m a najvyššia hořanská 64 m nad riekou .