Štátnicové otázky: Ekonomika výroby strukovín
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:69,1 %
- Typ:Štátnicové otázky
- Univerzita:Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
- Fakulta:Fakulta ekonomiky a manažmentu
- Kategória:Ekonomika
- Podkategória:Ekonómia
- Rozsah A4:7 strán
- Zobrazené:717 x
- Stiahnuté:3 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:9512
- Posledna úprava:09.08.2018
Strukoviny sú cenným zdrojom bielkovín ( 19 až 40 %, v závislosti od druhu strukoviny), minerálnych látok a vitamínov, najmä skupiny B. Z uvedeného vyplýva, že sú cennou potravinou pre ľudí a hodnotným krmivom pre hospodárske zvieratá. Strukoviny sa pestujú ako monokultúry i ako zložky kŕmnych zmesiek. V osevných postupoch sú najlepšími predplodinami. Svojim koreňovým systémom zlepšujú fyzikálne vlastnosti pôdy a obohacujú pôdu dusíkom. Majú fytosanitárny účinok, ale v osevných postupoch by nemali po sebe nasledovať skôr ako za 4 roky. Strukoviny majú vysoko priaznivý pomer medzi bielkovinami a glycidami a to 1 : 2-3, kým obilniny majú pomer 1 : 5-7.
Vysokú nutričnú hodnotu má ja vedľajší výrobok - slama strukovín, ktorá obsahuje 2.-3-krát viac bielkovín ako slama obilnín. Okrem bielkovín , strukoviny obsahujú aj 1 - 2,5 % tukov s výnimkou sóje, ktorá obsahuje 18 - 20 % tuku a z toho dôvodu je aj zaradená v olejninách.
Strukoviny sa pestujú ako jedlé a kŕmne. Okrem toho sa pestujú aj ako zelenina - zelený hrášok, fazuľové struky a pod.
Vo svetovom meradle zaberajú strukoviny viac ako 65 mil. ha ornej pôdy. Na svetovej produkcii strukovín má najväčší podiel fazuľa (32%), hrach (22%), cícer (14%) a bôb (9%). Produkcia strukovín na l obyvateľa sveta dosahuje v priemere l0 kg . Najviac strukovín sa pestuje v rozvojových krajinách, kde účinne kryjú potrebu bielkovín. Podiel týchto krajín na svetovej produkcii dosahuje až 75 %.Najviac strukovín exportuje Turecko, USA, Francúzsko a Kanada. Podiel týchto krajín na svetovom exporte dosahuje až 60 %. Najviac strukovín vyprodukuje India, bývalé štáty Sovietskeho zväzu, Čína, Brazília a Mexiko. Úrody strukovín z jedného hektára dosahujú v celosvetovom priemere len 0,7 - 0,95 t.ha-l.
Na Slovensku najrozšírenejšou strukovinou je hrach siaty, ktorý predstavuje až 93 % produkcie jedlých strukovín. V priemere na l obyvateľa sa u nás spotrebuje 2,1 - 2,2 kg strukovín ročne, čo je zhruba polovica hmotnosti zdravotne odporúčanej spotreby (3,5 - 5 kg). V štátoch EÚ sa spotrebuje 3,5 kg strukovín na obyvateľa a rok.
Vysokú nutričnú hodnotu má ja vedľajší výrobok - slama strukovín, ktorá obsahuje 2.-3-krát viac bielkovín ako slama obilnín. Okrem bielkovín , strukoviny obsahujú aj 1 - 2,5 % tukov s výnimkou sóje, ktorá obsahuje 18 - 20 % tuku a z toho dôvodu je aj zaradená v olejninách.
Strukoviny sa pestujú ako jedlé a kŕmne. Okrem toho sa pestujú aj ako zelenina - zelený hrášok, fazuľové struky a pod.
Vo svetovom meradle zaberajú strukoviny viac ako 65 mil. ha ornej pôdy. Na svetovej produkcii strukovín má najväčší podiel fazuľa (32%), hrach (22%), cícer (14%) a bôb (9%). Produkcia strukovín na l obyvateľa sveta dosahuje v priemere l0 kg . Najviac strukovín sa pestuje v rozvojových krajinách, kde účinne kryjú potrebu bielkovín. Podiel týchto krajín na svetovej produkcii dosahuje až 75 %.Najviac strukovín exportuje Turecko, USA, Francúzsko a Kanada. Podiel týchto krajín na svetovom exporte dosahuje až 60 %. Najviac strukovín vyprodukuje India, bývalé štáty Sovietskeho zväzu, Čína, Brazília a Mexiko. Úrody strukovín z jedného hektára dosahujú v celosvetovom priemere len 0,7 - 0,95 t.ha-l.
Na Slovensku najrozšírenejšou strukovinou je hrach siaty, ktorý predstavuje až 93 % produkcie jedlých strukovín. V priemere na l obyvateľa sa u nás spotrebuje 2,1 - 2,2 kg strukovín ročne, čo je zhruba polovica hmotnosti zdravotne odporúčanej spotreby (3,5 - 5 kg). V štátoch EÚ sa spotrebuje 3,5 kg strukovín na obyvateľa a rok.