Zásoby výrobných firiem môžu tvoriť viac ako 20% ich celkového imania a u obchodných firiem to môže byť až 50% celkového imania. Sú to teda veľké a nákladné investície, ktoré jr potrebné efektívne riadiť. Právr toto je predmetom teórie zásob. Zjednodušene sa dá povedať, že pri riadení zásob ide o to, aby zabezpečenie všetkých potrieb výroby, resp. odbytu bolo dosiahnuté s minimálnymi celkovými nákladmi. V minulosti boli zásoby považované za nutné zlo, dnes však vieme, že ich efektívne riadenie je dôležitou súčasťou celkového úspechu firmy.
Nutnosť existencie zásob vo firmách vvplvva z časového nesúladu ob-starania a potreby jednotlivých komodít. Lambert a kol. [2] špecifikuje päť dôvodov, pre ktoré firmy udržujú zásoby: 1) umožňujú firme dosiahnuť efekty (úspory) založené na rozsahu výroby (tzv. economies of scale) - napr. cenové diskonty pri objednaní väčšieho množstva, 2) vyrovnávajú dopyt a ponuku - napr. pri sezónnych komoditách, 3) umožňujú špecializáciu výroby, 4) poskytujú ochranu pred nepredvídateľnými výkyvmi v dopyte a dodacej lehote, 5) poskytujú akýsi tlmič medzi kritickými spojmi v distribučnom kanále.
Základným problémom matematickej teórie modelovania zásob je určenie správneho množstva tovarov objednávaného v správny čas. Ide teda o nájdenie optimálnej objednávacej, resp. skladovacej politiky, ktorá pri dodržaní určitých obmedzení nastaví doby objednania, objednávané množstvá, príp. poistné hladiny a pod. tak, aby všetky relevantné očakávané náklady spojené s objednávaním a skladovaním boli minimálne.