Problematika komplexných zájazdov patrí čo sa týka spoločenskej oblasti a konkrétne práva do oblasti ochrany spotrebiteľa. Tento inštitút je veľmi podstatným nástrojom ochrany práv osôb konkrétne spotrebiteľov. Na dôležitosti nabral aj kvôli tomu čo sa tyká nášho vstupu do Európskej Únie, ktorá na tuto oblasť dbá veľmi pozorne. Toho dôkazom je aj početná a podrobná právna komunitárna úprava. Oblasť ochrany spotrebiteľa zahŕňa napr. také oblasti ako zájazdy, spotrebiteľský uver, podomový predaj všeobecná bezpečnosť výrobkov a pod. EU sa začala touto problematikou zaoberať od polovice 8O. rokov kedy vznikol prvý program o politike ochrany a informovaní spotrebiteľov, v ktorom bolo sformulovaných päť základných práv spotrebiteľa tie boli tak široko formulované, že prekračovali hranice zabezpečenia jednotného vnútorného trhu. Ide o týchto "päť základných práv spotrebiteľa:právo na ochranu zdravia a bezpečnosti spotrebiteľa, právo na ochranu hospodárskych záujmov spotrebiteľa, právo na náhradu utrpených škôd, právo na informovanosť a osvetu,právo na kolektívne zastupovanie záujmov súvisiacich s ochranou spotrebiteľa. Z takto uvedených práv vyplývalo, že program sociálnej ochrany spotrebiteľa siahal za hranice zabezpečenia jednotného vnútorného trhu. V dôsledku tohto trendu sa začala objavovať potreba riešenia kontradiktórnych požiadaviek presadzovaných v činnosti Spoločenstva - otvorenosť trhu a ochrana spotrebiteľov. V súčasnosti je táto kontradiktórnosť vyriešená v Zmluve o založení ES v znení Amsterdamskej zmluvy a Zmluvy z Nice tak, že oblasť ochrany spotrebiteľa sa formuluje ako samostatná politika vlastná Spoločenstvu ako celku, ktoré je oprávnené v týchto súvislostiach monitorovať politiku členských štátov."(1)