Vstup médií do spoločnosti spolu so vznikom masovej kultúry vyvolali mnohé estetické otázky. Masová kultúra sa stala ideálnym šíriteľom gýču a my sme svedkami situácie, kedy masmédiá namiesto pozitívneho rozvíjania estetického vkusu ho retardujú, pretože sa v zajatí investičných záujmov svojich prevádzkovateľov a v snahe osloviť masy riadia priemerným vkusom konzumentov, ktorí samá najprv vytvárajú a následne aj potvrdzujú. Vkus publika teda podlieha masmédiám, v pozadí ktorých stojí faktor zisku a komercie. Produkty vyššej kultúry sú podávané v zjednodušenej podobe na jednej úrovni so zábavnými formátmi, prípade sa používajú niektoré jej elementy, štylizované a vytrhnuté z pôvodného kontextu. Gýč v médiách vnucuje konzumentom myšlienku, že prijímaním takých informácií si zdokonaľujú estetickú skúsenosť, pričom im ale ponúka iba druhoradú imitáciu obrazu sveta a umenia. Konzumujú ho tí, ktorí sa chcú priblížiť k ideálu krásy bez „plytvania“ energiou pri jeho percepcii. Môžeme povedať, že gýč vo svojej ľahko prístupnej univerzálnosti ponúka „estetický zážitok s návodom na použitie“, kedy presne určeným kódovaním vyvoláva tu „správnu“ reakciu a udržiava konzumenta v klamstve.
Cieľom mojej práce je poskytnúť širokospektrálny pohľad na pojem fenomén gýču v masovej tlači. Poskytnúť všeobecné vymedzenie pojmu gýč v oblasti masovej kultúry a cez definície a pohľadov jednotlivých filozofov a estetikov na danú problematiku. Zameriam sa i na históriu gýču ako predchodkyňu bulváru, nazývanú šestáková tlač a Žltá žurnalistika, zmenu mediálneho prostredia i na proces komercializácie médií. Prostredníctvom získaných teoretických stanovísk a charakteristík na túto tému, vymedzím pohľad na vnímanie bulváru spoločnosťou v súčasnosti, ako i jeho vplyv a účinky na publikum, kde má v konečnom dôsledku gýč, ako jeden z jeho znakov, nezastupiteľné miesto. Na základe štatistického prieskumu čítanosti denníkov zhodnotím rozdiel medzi čítanosťou mienkotvorných denníkov a bulvárnych denníkov.