Ťahák: Vypracované otázky na Základy práva vo forme ťaháka
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:86,2 %
- Typ:Ťahák
- Univerzita:Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
- Fakulta:Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Právo
- Predmet:Základy práva
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:3 strán
- Zobrazené:1 562 x
- Stiahnuté:16 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Excel (.xls)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:9779
- Posledna úprava:04.10.2018
1. Štát, jeho pojem a znaky
Veľmi významná relácia štátu a práva je existencia právneho systému, ktorý štát tvorí, garantuje, realizuje, vynucuje a ktorého obsahovou náplňou je platné právo.
Rozumieme ním historicky podmienenú a formovanú verejnoprávnu korporáciu, ktorej inštitúcie; ich usporiadanie; vzájomné vzťahy; funkcie a vzťahy k obyvateľstvu upravuje a reguluje platné vnútroštátne i medzinárodné právo.
- štát je najvyššia forma organizácie spoločnosti.
V súčasnosti štát vymedzujeme prostredníctvom jeho účastí, tzv. substrátov, vo vzťahu ku ktorým vykonáva svoju zvrchovanú moc:
Personálny substrát - obyvateľstvo štátu
Teritoriálny substrát - územie štátu
Vecný substrát - majetok štátu
Organizačno-normatívny substrát - právny systém štátu
Tieto substráty štát charakterizujú, vymedzujú ho.
Štát sa od iných organizačno-sociálnych útvarov vytvorených človekom líši špecifickými znakmi: 1) štátna moc
2) štátne územie
3) obyvateľstvo
2. Štátna moc a jej charakteristické znaky
- je vnímaná ako inštitucionalizovaná schopnosť štátu riadiť a usmerňovať správanie obyvateľov a rovnako vynucovať nevyhnutnú mieru správania v záujme zachovania slobody
- je najvýznamnejším druhom verejnej moci, ktorý sa vyznačuje nasledovnými atribútmi:
1. suverenita štátnej moci, ktorá je nezávislosťou štátnej moci od akejkoľvek inej moci v štáte pričom rozlišujeme vnútornú suverenitu, ktorá poukazuje na vnútroštátnu nezávislosť a vonkajšiu suverenitu, ktorá znamená zákaz zasahovania akejkoľvek inej štátnej moci do vnútorných záležitostí krajiny.
2. legitimita, ktorá je zdôvodnením štátnej moci znamená, že pôvodcom štátnej moci v právnom štáte je ľud, ktorý jej výkon v súlade s právom delegoval na svojich volených zástupcov
3. legalita, ktorá poukazuje na jej zákonný základ a jej výkon limituje hranicami platného práva
4. výlučnosť znamená, že na danom štátnom teritóriu existuje iba jedna štátna moc, ktorá je legálna a ktorá je oprávnená usmerňovať správanie obyvateľov
Štátna moc sa nevykonáva sama; jej reálny výkon zabezpečuje ustanovený systém štátnych orgánov a inštitúcií, ktorých úlohou ako orgánov verejnej moci je napĺňať jednotlivé štátne funkcie. Uvedené orgány a inštitúcie sú tvorené verejnými funkcionármi, ktorí sú do svojich funkcií ustanovení voľbou alebo menovaním
Veľmi významná relácia štátu a práva je existencia právneho systému, ktorý štát tvorí, garantuje, realizuje, vynucuje a ktorého obsahovou náplňou je platné právo.
Rozumieme ním historicky podmienenú a formovanú verejnoprávnu korporáciu, ktorej inštitúcie; ich usporiadanie; vzájomné vzťahy; funkcie a vzťahy k obyvateľstvu upravuje a reguluje platné vnútroštátne i medzinárodné právo.
- štát je najvyššia forma organizácie spoločnosti.
V súčasnosti štát vymedzujeme prostredníctvom jeho účastí, tzv. substrátov, vo vzťahu ku ktorým vykonáva svoju zvrchovanú moc:
Personálny substrát - obyvateľstvo štátu
Teritoriálny substrát - územie štátu
Vecný substrát - majetok štátu
Organizačno-normatívny substrát - právny systém štátu
Tieto substráty štát charakterizujú, vymedzujú ho.
Štát sa od iných organizačno-sociálnych útvarov vytvorených človekom líši špecifickými znakmi: 1) štátna moc
2) štátne územie
3) obyvateľstvo
2. Štátna moc a jej charakteristické znaky
- je vnímaná ako inštitucionalizovaná schopnosť štátu riadiť a usmerňovať správanie obyvateľov a rovnako vynucovať nevyhnutnú mieru správania v záujme zachovania slobody
- je najvýznamnejším druhom verejnej moci, ktorý sa vyznačuje nasledovnými atribútmi:
1. suverenita štátnej moci, ktorá je nezávislosťou štátnej moci od akejkoľvek inej moci v štáte pričom rozlišujeme vnútornú suverenitu, ktorá poukazuje na vnútroštátnu nezávislosť a vonkajšiu suverenitu, ktorá znamená zákaz zasahovania akejkoľvek inej štátnej moci do vnútorných záležitostí krajiny.
2. legitimita, ktorá je zdôvodnením štátnej moci znamená, že pôvodcom štátnej moci v právnom štáte je ľud, ktorý jej výkon v súlade s právom delegoval na svojich volených zástupcov
3. legalita, ktorá poukazuje na jej zákonný základ a jej výkon limituje hranicami platného práva
4. výlučnosť znamená, že na danom štátnom teritóriu existuje iba jedna štátna moc, ktorá je legálna a ktorá je oprávnená usmerňovať správanie obyvateľov
Štátna moc sa nevykonáva sama; jej reálny výkon zabezpečuje ustanovený systém štátnych orgánov a inštitúcií, ktorých úlohou ako orgánov verejnej moci je napĺňať jednotlivé štátne funkcie. Uvedené orgány a inštitúcie sú tvorené verejnými funkcionármi, ktorí sú do svojich funkcií ustanovení voľbou alebo menovaním