Toyotizmus sa začal uplatňovať namiesto fordizmu. Niektorí autori charakterizujú toyotizmus takto:
“Je to jednoducho prax organizačných princípov fordizmu…. Podobne ako na Západe je práca organizovaná podľa princípu montážnej linky, je opakovaná, pozostáva z krátkych cyklov a je podriadená centrálne plánovaným časovým štandardom. Často prehnané rozdelenie nepriamych výrobných úloh na výrobných robotníkov nemení zásadne charakter práce a môže sa považovať za zdokonalenú racionalizáciu nepriamych výrobných činností.”
Toyotizmus funguje s malými ťažkosťami preto, lebo: » japonský manažment je schopný využívať skupinu ako riadiaci nástroj,
»
existuje silná konkurencia medzi jednotlivými robotníkmi,
»
robotníkom chýbajú efektívne kolektívne prostriedky odporu,
»
existuje tlak na jednotlivca - sprostredkovaný najmä pracovnou skupinou.
Názov toyotizmus vznikol podľa japonskej automobilky Toyota, keď táto firma ako prvá formu¬lovala “štíhlu” výrobu.