Podľa otca teórie (makro)ekonomickej integrácie najvyšším stupňom ekonomickej integrácie krajín je vytvorenie menovej únie. Avšak za reálne zavŕšenie vývoja nemožno považovať zavedenie spoločnej meny integračného celku, pretože to nestačí. Samotná emisia meny (bankoviek, mincí a elektronických peňazí) totiž ešte reálne nezabezpečuje, že sa zotrú hranice aj v menovej a finančnej oblasti. Síce vo sfére hotovostných platieb zavedenie spoločnej meny zotiera hranice štátov, v bezhotovostnej sfére však stále zotrvávajú prekážky, čo má za následok, že existuje rozdiel medzi domácimi a zahraničnými finančnými transakciami (v danej zahraničnej mene medzi krajinami daného integračného zoskupenia na úrovni menovej únie). Práve zrušenie rozdielov medzi domácimi a zahraničnými elektronickými platbami v eurách medzi krajinami Európskej únie je cieľom projektu SEPA (Single Euro Payments Area). Tento projekt, ktorého iniciátormi sú Európska komisia (EK) a Európska centrálna banka (ECB), sa pokúša vytvoriť rámce pre realizáciu bezhotovostných platieb a inkás v eurách medzi členskými štátmi za rovnakých podmienok, za akých sú uskutočňované na domácom trhu, resp. za rovnakých podmienok v celej Európskej únií. SEPA sa dokonca týka aj krajín, ktoré ešte neprešli na spoločnú menu euro. Realizáciou SEPA projektu sa predpokladá harmonizácia miliónov každodenných retailových platieb. Tento harmonizačný proces je podporovaný okrem Európskej komisie a Európskej centrálnej banky aj národnými centrálnymi bankami, ako aj európskymi bankami a prinesie nové benefity pre spotrebiteľov, ako aj podniky, ktoré realizujú platby v eurách. Jednotný právny rámec pre realizáciu platobných služieb na európskom trhu zabezpečuje aj smernica o platobných službách (PSD), ktorú 24. apríla 2007 schválil Európsky parlament. Účinnosť táto smernica nadobudne najneskôr 1. novembra 2009, dovtedy ju majú členské krajiny povinnosť preniesť do svojej legislatívy.