Gotický sloh sa najskôr objavil vo Francúzsku - v jeho štýle bol postavený kostol v opátstve St. Denis neďaleko Paríža. Stavba bola uskutočnená v rokoch 1140 - 1144 a kostol bol pre Sugera, opáta zo St. Denis. Nevieme, či základná myšlienka bola sformulovaná Sugerom alebo neznámym staviteľom, ktorý mal stavbu kostola na starosti.
Postupne sa gotický sloh rozšíril do všetkých európskych kresťanských krajín a ovládol Európu až do konca 15. storočia. Počiatok nového slohu súvisel s významným rozvojom miest, obchodu a remesiel a s rastom moci stredovekej šľachty. Strediskami stavebného umenia sa stali stavebné huty. Tu došlo k novátorskému využitiu stavebných prvkov predchádzajúcich období, ako sú rebrová krížová klenba, či lomený oblúk a ich pretvorenie na celkom nový sloh. Manifestom tohto slohu sa stala mestská katedrála. Lomený oblúk, ktorý sa stal charakteristickým znakom gotiky prispel k vertikalizácii stavby a sústredeniu konštrukcie do spleti kamenných rebier a pilierov, čo umožnilo dovtedy nevídané odhmotnenie stavby. Na zachytenie bočných tlakov klenieb slúžil oporný systém. Les štíhlych oporných pilierov ukončovali fiály. Rozmerné okná boli dekorované kružbou a vyplnené farebnými sklami zaliatymi do olova. Vstupy do katedrály korunovali vimperky. Odstupňovaný hlavný portál aj celá stavba bola ozdobená realistickými sochami patrónov a svätcov. Chrliče mali väčšinou podobu pekelných príšer. Interiér katedrály bol zhmotnením súdobých predstáv o Božom kráľovstve. Bohato profilované piliere aj rebrá klenieb rytmizovali neurčito vymedzený priestor zaliaty mystickým farebným svetlom. Obdobie gotiky je aj obdobím hradov a opevnených miest. Budujú sa radnice, tržnice a kamenné domy. Najväčší rozkvet dosiahla gotika vo Francúzsku a v Nemecku.