Semestrálna práca: Ľudovít Štúr

Ludovít Štúr, syn učiteľa a organistu Samuela Štúra a jeho manželky Anny (rodenej Michalcovej), sa narodil 28. októbra 1815 v Uhrovci. Tu získal základné vzdelanie a od roku 1828 pokračoval v štúdiách na nižšom evanjelickom gymnáziu v Rábe (dnešný Györ). Profesor Petz, známy svojim obdivom k antickému umeniu a vzdelanosti, si všimol nadaného Štúra. Ovplyvnil ho však aj hlbšie - poukazovaním na svet Slovanstva a na s tým súvisiace poslanie Slovanov v budúcnosti. Upozorňoval na diela slovanských autorov, najmä na spisy P. J. Šafárika, J. Dankovského, J. Kollára a iných.

Po absolvovaní dvoch ročníkov sa zapísal na evanjelické lýceum do Bratislavy. Na lýceu existovala Katedra reči a literatúry česko-slovenskej, ktorú viedol profesor Juraj Palkovič. Evanjelické lýceum v Bratislave bolo jedinou vyššou strednou evanjelickou školou v Uhorsku s takouto katedrou. Prednášky sa viedli v biblickej češtine, keďže táto bola už tri storočia jazykom evanjelických vzdelancov v slovenskej časti Uhorska. Najmä pre pokročilý vek profesora Palkoviča, ktorý mu nedovoľoval prednášať v riadnom stanovenom rozsahu učivo, založili si študenti Spoločnosť československú. Ich hlavnou úlohou bolo aktívne sa vzdelávať v rodnej reči, cvičiť sa v gramatike, písať literárne práce a študovať dejiny slovanských národov. Štúr sa po príchode do Bratislavy stal hneď jej členom. Svojou húževnatosťou dosiahol, že počas štúdia na lýceu bol stále vyznamenaný. Z predmetov si zvlášť obľúbil dejepis, čítaval rímskych klasikov, zaujímal sa o estetiku a dejiny umenia. Na jeseň 1835 sa Štúr stal podpredsedom Spoločnosti, aj napriek tomu, že jej predsedom bol vždy niektorý z profesorov. Na zasadnutiach prednášal literatúru, gramatiku a históriu slovanských národov.