Poznámky: Znovuzrodenie slávy klasickej antiky v Európe
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:91,5 %
- Typ:Poznámky
- Univerzita:Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
- Fakulta:Fakulta masmediálnej komunikácie
- Kategória:Nezaradené
- Podkategória:Žurnalistika
- Predmet:Dejiny európskej kultúry
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:35 strán
- Zobrazené:922 x
- Stiahnuté:12 x
- Veľkosť:0,4 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:10912
- Posledna úprava:19.06.2019
3.2. Krížom - krážom, alebo znovuzrodenie slávy klasickej antiky v Európe
Michalangelo (1475-1564) vytesal Pietu v chráme sv. Petra v Ríme, Leonardo namaľoval Madonnu v skalách a Poslednú večeru, Dürer sa vrátil z Benátok do Norimbergu, aby rozširoval na sever od Álp nový umelecký štýl. Do Talianska sa vybral fascinovaný renesančným umením, napodobňovaním južných vzorov dva krát.(v rokoch 1494-1495 a 1505 - 1507).
V tomto období hľadania pravdy nachádzame viac zemepisných objavov, napríklad oboplávanie Zeme, ktoré uskutočnil Magalhaes, Krištof Kolumbus objavil nový kontinent, Mikuláš Koperník, Galileo Galilei prezentovali svoje tvrdenie, že Zem sa otáča okolo svojej osi, že obieha okolo Slnka... (heliocentrický názor). Veľkí talianski vladári boli často aj veľkými mecenášmi umenia. Bohatá a silná Florencia darovala Taliansku prvých umelcov, ktorí experimentovali s perspektívou, napodobňovali klasické postavy, študovali rímsku architektúru.
Onedlho vedci, ochrancovia umenia ohlasovali ich nový štýl „znovuzrodenie“ slávy klasickej antiky.
Tento pojem našiel svojich ďalších prívržencov Mantegnu v Padove, Piera della Francesca vo Ferrare a Urbine, Bramanteho v Miláne.
Michalangelo (1475-1564) vytesal Pietu v chráme sv. Petra v Ríme, Leonardo namaľoval Madonnu v skalách a Poslednú večeru, Dürer sa vrátil z Benátok do Norimbergu, aby rozširoval na sever od Álp nový umelecký štýl. Do Talianska sa vybral fascinovaný renesančným umením, napodobňovaním južných vzorov dva krát.(v rokoch 1494-1495 a 1505 - 1507).
V tomto období hľadania pravdy nachádzame viac zemepisných objavov, napríklad oboplávanie Zeme, ktoré uskutočnil Magalhaes, Krištof Kolumbus objavil nový kontinent, Mikuláš Koperník, Galileo Galilei prezentovali svoje tvrdenie, že Zem sa otáča okolo svojej osi, že obieha okolo Slnka... (heliocentrický názor). Veľkí talianski vladári boli často aj veľkými mecenášmi umenia. Bohatá a silná Florencia darovala Taliansku prvých umelcov, ktorí experimentovali s perspektívou, napodobňovali klasické postavy, študovali rímsku architektúru.
Onedlho vedci, ochrancovia umenia ohlasovali ich nový štýl „znovuzrodenie“ slávy klasickej antiky.
Tento pojem našiel svojich ďalších prívržencov Mantegnu v Padove, Piera della Francesca vo Ferrare a Urbine, Bramanteho v Miláne.