Prednášky: Krízový manažment - kompletné prednášky
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:90,6 %
- Typ:Prednášky
- Univerzita:Žilinská univerzita v Žiline
- Fakulta:Fakulta špeciálneho inžinierstva
- Kategória:Ekonomika
- Podkategória:Management
- Predmet:Krízový manažment
- Autor:funitko1
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:61 strán
- Zobrazené:2 771 x
- Stiahnuté:13 x
- Veľkosť:0,8 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:10960
- Posledna úprava:19.06.2019
1. Klasické teórie manažmentu, ich prínos a obmedzenosť, možnosti ich uplatnenia v súčasných podmienkach SR
Za hlavné smery klasickej teórie manažmentu sa zvyčajne považujú:
1. vedecké riadenie (Taylor, Ford, Baťa),
2. procesný (administratívny) prístup k riadeniu (Fayol),
3. byrokratický prístup k organizácii (Weber).
Vedecké riadenie
Základy vedeckého riadenia položil inžinier Frederick Winslow Taylor začiatkom 20. stor. Zameral sa na skúmanie človeka predovšetkým ako objektu riadenia, t.j. na možnosť zvýšiť účinnosť práce robotníkov. Jeho cieľom bolo maximalizovať výsledok ich práce pri minimalizácii jej spotreby. Nazdával sa, že práca sa môže vedecky analyzovať a že úlohou riadenia je pripraviť osobitný návod pre prácu robotníka. Preto sa sústredil na metódy práce a techniku jej skúmania, čiže na uplatnenie analýzy a merania výkonov a na základe toho na zdokonaľovanie práce robotníkov. Vypracoval metódu normovania práce. Vychádzal pritom z toho, že robotník je lenivý, preto rast produktivity práce a zvyšovanie tempa výroby sa môže dosiahnuť iba donútením prostredníctvom štandardizácie nástrojov, podmienok a metód práce.
Za hlavné smery klasickej teórie manažmentu sa zvyčajne považujú:
1. vedecké riadenie (Taylor, Ford, Baťa),
2. procesný (administratívny) prístup k riadeniu (Fayol),
3. byrokratický prístup k organizácii (Weber).
Vedecké riadenie
Základy vedeckého riadenia položil inžinier Frederick Winslow Taylor začiatkom 20. stor. Zameral sa na skúmanie človeka predovšetkým ako objektu riadenia, t.j. na možnosť zvýšiť účinnosť práce robotníkov. Jeho cieľom bolo maximalizovať výsledok ich práce pri minimalizácii jej spotreby. Nazdával sa, že práca sa môže vedecky analyzovať a že úlohou riadenia je pripraviť osobitný návod pre prácu robotníka. Preto sa sústredil na metódy práce a techniku jej skúmania, čiže na uplatnenie analýzy a merania výkonov a na základe toho na zdokonaľovanie práce robotníkov. Vypracoval metódu normovania práce. Vychádzal pritom z toho, že robotník je lenivý, preto rast produktivity práce a zvyšovanie tempa výroby sa môže dosiahnuť iba donútením prostredníctvom štandardizácie nástrojov, podmienok a metód práce.