Seminárna práca: Bariéry medzinárodného obchodu, WTO
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:72,1 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Univerzita Komenského v Bratislave
- Fakulta:Evanjelická bohoslovecká fakulta
- Kategória:Ekonomika
- Podkategória:Obchod
- Dokumentácia:Stiahni
- Rozsah A4:10 strán
- Zobrazené:1 758 x
- Stiahnuté:12 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:11099
- Posledna úprava:02.11.2018
1 Bariéry medzinárodného obchodu
Každý štát má svoju zahraničnoobchodnú politiku, v rámci ktorej upravuje oblasti dovozu a vývozu výrobkov, zahraničných (aktívnych a pasívnych) investícii, nákupu a predaja licencií, podnikania cudzincov, zamestnávania cudzincov a pod. Zahraničnoobchodnú politiku štátov a medzinárodných ekonomických organizácii delíme na: liberálnu a protekcionistickú.
1.1 Liberalizmus
Podstatou hospodárskeho liberalizmu je predpoklad, že priebeh ekonomickej činnosti v krajine vychádza z hospodárskej slobody - slobodný obchod (free trade), resp. voľný pohyb tovarov a služieb. Základom je súkromné vlastníctvo, voľná konkurencia a tvorba cien, podnikateľská aktivita a minimalizácia zásahov štátu do hospodárstva. V dnešnej dobe sa o myšlienky liberalizmu zaujímajú vyspelé ekonomiky, ktoré si svoje silné postavenie na trhu vybudovali aj na filozofii otvorenej ekonomiky. Prostredníctvom liberalizácie svetového obchodu zvyšujú svoj ekonomický rast a napomáhajú tak k zvyšovaniu celkového svetového blahobytu.
Medzi hlavné výhody otvorenej ekonomiky patrí široký sortiment tovarov, kupujúci majú veľký výber a môžu tak čo najlepšie uspokojiť svoje potreby. Okrem toho sa nepriamo zamedzuje protiopatreniam, to znamená ak naša krajina neuvalí prísne clá na dovážaný tovar, môžeme teoreticky predpokladať, že ani „protistrana“ nebude vytvárať obmedzenia pre vývoz našich domácich produktov. Jednou z výhod môže byť aj motivácia výrobcov dobehnúť svetovú konkurenciu.
Existujú však aj dôležité argumenty proti voľnému obchodu (často používané pri zavádzaní protekcionistických opatrení) - nechráni rozvíjajúce sa odvetvia v krajine, pretože sú pohltené silnou konkurenciou zo zahraničia, nepodporuje zamestnanosť na domácom trhu - mnoho ľudí odchádza do zahraničia na čierno pracovať, lebo tam dosiahnu vyšší zárobok a domáce málo rozvinuté alebo upadajúce odvetvia majú nedostatok pracovnej sily.
Každý štát má svoju zahraničnoobchodnú politiku, v rámci ktorej upravuje oblasti dovozu a vývozu výrobkov, zahraničných (aktívnych a pasívnych) investícii, nákupu a predaja licencií, podnikania cudzincov, zamestnávania cudzincov a pod. Zahraničnoobchodnú politiku štátov a medzinárodných ekonomických organizácii delíme na: liberálnu a protekcionistickú.
1.1 Liberalizmus
Podstatou hospodárskeho liberalizmu je predpoklad, že priebeh ekonomickej činnosti v krajine vychádza z hospodárskej slobody - slobodný obchod (free trade), resp. voľný pohyb tovarov a služieb. Základom je súkromné vlastníctvo, voľná konkurencia a tvorba cien, podnikateľská aktivita a minimalizácia zásahov štátu do hospodárstva. V dnešnej dobe sa o myšlienky liberalizmu zaujímajú vyspelé ekonomiky, ktoré si svoje silné postavenie na trhu vybudovali aj na filozofii otvorenej ekonomiky. Prostredníctvom liberalizácie svetového obchodu zvyšujú svoj ekonomický rast a napomáhajú tak k zvyšovaniu celkového svetového blahobytu.
Medzi hlavné výhody otvorenej ekonomiky patrí široký sortiment tovarov, kupujúci majú veľký výber a môžu tak čo najlepšie uspokojiť svoje potreby. Okrem toho sa nepriamo zamedzuje protiopatreniam, to znamená ak naša krajina neuvalí prísne clá na dovážaný tovar, môžeme teoreticky predpokladať, že ani „protistrana“ nebude vytvárať obmedzenia pre vývoz našich domácich produktov. Jednou z výhod môže byť aj motivácia výrobcov dobehnúť svetovú konkurenciu.
Existujú však aj dôležité argumenty proti voľnému obchodu (často používané pri zavádzaní protekcionistických opatrení) - nechráni rozvíjajúce sa odvetvia v krajine, pretože sú pohltené silnou konkurenciou zo zahraničia, nepodporuje zamestnanosť na domácom trhu - mnoho ľudí odchádza do zahraničia na čierno pracovať, lebo tam dosiahnu vyšší zárobok a domáce málo rozvinuté alebo upadajúce odvetvia majú nedostatok pracovnej sily.