Seminárna práca: Fenomenológia - Edmund Husserl
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:86,8 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Sociálne vedy
- Predmet:Filozofia
- Autor:sitok
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:5 strán
- Zobrazené:1 497 x
- Stiahnuté:25 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:11316
- Posledna úprava:26.11.2018
Úvod
Heslom fenomenológie je: Späť k veciam samotným! Treba sa vrátiť späť a nájsť čistú a pôvodnú skúsenosť. Fenomenológia teda začína ako radikálna kritika mienok.
1 Edmund Husserl
Za zakladateľa a hlavného predstaviteľa fenomenológie ako filozofického smeru a hnutia súčasnej filozofie sa považuje Edmund Husserl. Narodil v roku 1859 v Prostějove, študoval v Lipsku, Berlíne a vo Viedni. Od r. 1887 do r.1901 bol súkromným docentom v Halle, od r. 1901 do r.1916 pôsobil na univerzitách v Gottingene a Freiburgu. Ako hosť prednášal v Londýne, Paríži a v r. 1935 prednášal na pozvanie Pražského filozofického krúžku v Prahe. Zomrel v r. 1938. K najbližším Husserlovým žiakom patrili napr. Moritz Geiger, Edita Steinová, Roman Ingarden, Max Scheler.
Hlavné Husserlove diela:
Philosophie der Arithmetik /Filozofia aritmetiky, 1891/
Logische Untersuchungen I, II /Logické skúmanie, 1900-1901/
Ideen zu einer reinen Phänomenologie und phänomenologischen Philosophie I / Idey čistej fenomenológie a fenomenologickej filozofie, 1913/
Vorlesungen zur Phänomenologie des inneren Zeitbewusstseins /Prednášky k fenomenológii vnútorného vedomia času/
Die Krisis der europäischen Wissenschaften und die transzendentale Phänomenologie /Kríza európskych vied a transcendentálna fenomenológia, 1954/
Heslom fenomenológie je: Späť k veciam samotným! Treba sa vrátiť späť a nájsť čistú a pôvodnú skúsenosť. Fenomenológia teda začína ako radikálna kritika mienok.
1 Edmund Husserl
Za zakladateľa a hlavného predstaviteľa fenomenológie ako filozofického smeru a hnutia súčasnej filozofie sa považuje Edmund Husserl. Narodil v roku 1859 v Prostějove, študoval v Lipsku, Berlíne a vo Viedni. Od r. 1887 do r.1901 bol súkromným docentom v Halle, od r. 1901 do r.1916 pôsobil na univerzitách v Gottingene a Freiburgu. Ako hosť prednášal v Londýne, Paríži a v r. 1935 prednášal na pozvanie Pražského filozofického krúžku v Prahe. Zomrel v r. 1938. K najbližším Husserlovým žiakom patrili napr. Moritz Geiger, Edita Steinová, Roman Ingarden, Max Scheler.
Hlavné Husserlove diela:
Philosophie der Arithmetik /Filozofia aritmetiky, 1891/
Logische Untersuchungen I, II /Logické skúmanie, 1900-1901/
Ideen zu einer reinen Phänomenologie und phänomenologischen Philosophie I / Idey čistej fenomenológie a fenomenologickej filozofie, 1913/
Vorlesungen zur Phänomenologie des inneren Zeitbewusstseins /Prednášky k fenomenológii vnútorného vedomia času/
Die Krisis der europäischen Wissenschaften und die transzendentale Phänomenologie /Kríza európskych vied a transcendentálna fenomenológia, 1954/