Prezentácia: Skúsenosti s typologickým mapovaním v nadväznosti na hodnotenie prirodzenosti lesov
Zobraziť detaily | Obľúbený
Bola prezentovaná progresívna metóda hodnotenia prirodzenosti drevinového zloženia a výsledky z výskumu ochranného pásma NPR Badínsky prales, ktorý prebiehal v rokoch 2003-2005 (GLONČÁK 2006, 2007).
Pri riešení problému hodnotenia prirodzenosti drevinového zloženia vznikla potreba spresnenia typologických mapových podkladov. Nad rámec rutinného mapovania lesných typov sme použili mapovací GPS prístroj, ako aj podkladové mapy menších mierok s kvalitným výškopisom, čo nám pri dostatočnom časovom fonde dávalo predpoklady dosiahnutia presnejšej mapy, než je aktuálne platná typologická mapa sledovaného územia. Okrem drobných rozdielov (ktoré môžeme pripísať subjektívnemu videniu mapárov), však boli (objektívne) dokázané aj významné chyby v aktuálne platnej typologickej mape (rozdiel edaficko-trofického radu a súčasne vegetačného stupňa).
Z najdôležiteších poznatkov predkladáme: 1) vzorec je pre svoju jednoduchosť a logiku použiteľný pre výpočet prirodzenosti drevinového zloženia v prostredí GIS (GLONČÁK 2006 - časť diskusia); 2) metóda podrobného hodnotenia prirodzenosti je pre svoju prácnosť použiteľná najmä pre územia menších výmer (napr. maloplošné chránené územia), avšak princípy sú v zásade použiteľné vždy, najmä pri využití rastrovej reprezentácie v GIS; 3) Porasty sa často vyznačujú značnou vnútornou priestorovou heterogenitou drevinového zloženia i stanovištných podmienok; 4) kombinácia pozemného mapovania a DPZ sa ukázala ako veľmi vhodná pre dosiahnutie presnosti výsledných typologických máp i máp drevinového zloženia; 5) presnosť aktuálne platnej typologickej mapy (bezošvej GIS vrstvy) doporučujeme overovať v teréne, a to najmä pri jej aplikácii na manažment chránených a zvlášť cenných území menších výmer.
Pri riešení problému hodnotenia prirodzenosti drevinového zloženia vznikla potreba spresnenia typologických mapových podkladov. Nad rámec rutinného mapovania lesných typov sme použili mapovací GPS prístroj, ako aj podkladové mapy menších mierok s kvalitným výškopisom, čo nám pri dostatočnom časovom fonde dávalo predpoklady dosiahnutia presnejšej mapy, než je aktuálne platná typologická mapa sledovaného územia. Okrem drobných rozdielov (ktoré môžeme pripísať subjektívnemu videniu mapárov), však boli (objektívne) dokázané aj významné chyby v aktuálne platnej typologickej mape (rozdiel edaficko-trofického radu a súčasne vegetačného stupňa).
Z najdôležiteších poznatkov predkladáme: 1) vzorec je pre svoju jednoduchosť a logiku použiteľný pre výpočet prirodzenosti drevinového zloženia v prostredí GIS (GLONČÁK 2006 - časť diskusia); 2) metóda podrobného hodnotenia prirodzenosti je pre svoju prácnosť použiteľná najmä pre územia menších výmer (napr. maloplošné chránené územia), avšak princípy sú v zásade použiteľné vždy, najmä pri využití rastrovej reprezentácie v GIS; 3) Porasty sa často vyznačujú značnou vnútornou priestorovou heterogenitou drevinového zloženia i stanovištných podmienok; 4) kombinácia pozemného mapovania a DPZ sa ukázala ako veľmi vhodná pre dosiahnutie presnosti výsledných typologických máp i máp drevinového zloženia; 5) presnosť aktuálne platnej typologickej mapy (bezošvej GIS vrstvy) doporučujeme overovať v teréne, a to najmä pri jej aplikácii na manažment chránených a zvlášť cenných území menších výmer.