Seminárna práca: Odpadové hospodárstvo - Návrh spracovania komunálneho odpadu v regióne môjho bydliska
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:87,9 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Technická univerzita v Košiciach
- Fakulta:Strojnícka fakulta
- Kategória:Ekonomika
- Podkategória:Hospodárstvo
- Predmet:Odpadové hospodárstvo
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:12 strán
- Zobrazené:1 840 x
- Stiahnuté:12 x
- Veľkosť:0,2 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:11450
- Posledna úprava:30.11.2018
Geomorfologický prieskum
Rožňava a jej širšie okolie leží v južnej časti centrálnych Západných Karpát, medzi Slovenským rudohorím a Slovenským krasom. Celková výmera lesov je 2 835 ha, z toho 86,3% je lesov hospodárskych, 0,6% je lesov účelových a 13,1% je ochranných lesov. Z hľadiska druhového zloženia tvoria listané lesy 48%, lesy zmiešané 34% a ihličnaté lesy 18%. Čo sa týka zastúpenia drevín, najviac sú rozšírené buk 25%, dub 15%, smrek 22%, hrab 18%, jedľa 10% a zvyšných 10% tvoria dreviny ako borovica, smrekovec, javor, jaseň, lipa a jelša. Okres Rožňava disponuje 11 841 ha ornej pôdy čo tvorí len 32,1% z celkovej výmery okresu a predstavuje zároveň nízku zornenosť poľnohospodárskej pôdy. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy okresu je 33,8% zaradenej do horskej oblasti s ťažkými prírodnými podmienkami, 42,8 % do zemiakárskej oblasti a len 23,4% do repárskej oblasti, čo jasne ukazuje na nízku úrodnosť pôd.
Je súčasťou Rožňavskej kotliny. Plochý povrch kotliny obmedzuje horská obruba. Tvoria ju na všetkých stranách strmé svahy. Na severe sú to južné výbežky Slovenského rudohoria, presnejšie Volovských vrchov, ktorým na severe dominuje masív Volovca s Barackou skalou (1291 m n. m.) a na západe masív Turecká (954 m n. m.), na juhu a juhovýchode severné svahy Silickej planiny a severovýchodné svahy Plešiveckej planiny. Celý povrch Rožňavskej kotliny sa skláňa od severu na juh a ovplyvňuje priebeh riečnej siete, ktorú tvorí začiatok stredného toku rieky Slaná a jej prítoky v Rožňavskej kotline a to sprava Honský a Egrešský a zľava Rožňavský potok a Čremošná.
Rožňava a jej širšie okolie leží v južnej časti centrálnych Západných Karpát, medzi Slovenským rudohorím a Slovenským krasom. Celková výmera lesov je 2 835 ha, z toho 86,3% je lesov hospodárskych, 0,6% je lesov účelových a 13,1% je ochranných lesov. Z hľadiska druhového zloženia tvoria listané lesy 48%, lesy zmiešané 34% a ihličnaté lesy 18%. Čo sa týka zastúpenia drevín, najviac sú rozšírené buk 25%, dub 15%, smrek 22%, hrab 18%, jedľa 10% a zvyšných 10% tvoria dreviny ako borovica, smrekovec, javor, jaseň, lipa a jelša. Okres Rožňava disponuje 11 841 ha ornej pôdy čo tvorí len 32,1% z celkovej výmery okresu a predstavuje zároveň nízku zornenosť poľnohospodárskej pôdy. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy okresu je 33,8% zaradenej do horskej oblasti s ťažkými prírodnými podmienkami, 42,8 % do zemiakárskej oblasti a len 23,4% do repárskej oblasti, čo jasne ukazuje na nízku úrodnosť pôd.
Je súčasťou Rožňavskej kotliny. Plochý povrch kotliny obmedzuje horská obruba. Tvoria ju na všetkých stranách strmé svahy. Na severe sú to južné výbežky Slovenského rudohoria, presnejšie Volovských vrchov, ktorým na severe dominuje masív Volovca s Barackou skalou (1291 m n. m.) a na západe masív Turecká (954 m n. m.), na juhu a juhovýchode severné svahy Silickej planiny a severovýchodné svahy Plešiveckej planiny. Celý povrch Rožňavskej kotliny sa skláňa od severu na juh a ovplyvňuje priebeh riečnej siete, ktorú tvorí začiatok stredného toku rieky Slaná a jej prítoky v Rožňavskej kotline a to sprava Honský a Egrešský a zľava Rožňavský potok a Čremošná.