Seminárna práca: Analýza stavu podnikateľského prostredia v Slovenskej republike
Zobraziť detaily | Obľúbený
V diskusiách o riešení ekonomických a sociálnych problémov Slovenska nastal v posledných rokoch určitý pozitívny posun. Ešte pre niekoľkými rokmi v nich dominovali také témy, akými bola napr. expanzívna fiškálna politika, vysoké úrokové miery, nedostupnosť úverov, atď. Až po roku 1998 sa jednou z hlavných priorít hospodárskej politiky stalo vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia.
V súčasnosti už existuje všeobecná zhoda v tom, že zlepšovanie podnikateľského prostredia je prioritou, avšak ani zďaleka neexistuje všeobecná zhoda (skôr naopak - existujú diametrálne rozdiely) v tom, čo to vlastne podnikateľské prostredie je.
Mnohí politici, štátni úradníci, ako aj ďalší verejní činitelia považujú za príspevok k zlepšovaniu podnikateľského prostredia napr. prípravu a schvaľovanie “dobrých” zákonov, pričom kritériá posudzovania toho, čo je dobrý zákon, sú veľmi rôznorodé.
Ilustráciou tejto skutočnosti sú tzv. eurozákony, ktoré mali najvyššiu prioritu v legislatívnom konaní, pričom je možné očakávať, že vzhľadom na časový stres, pod ktorým boli pripravované, a bez dostatočných konzultácií o dôsledkoch ich uplatňovania. aplikácia mnohých z nich v neďalekej budúcnosti prinesie slovenským podnikom komplikácie, že zhorší podnikateľské prostredie.
Ďalším konkrétnym príkladom deformácie podnikateľského prostredia, ktorá je mnohými vydávaná za významný príspevok k jeho zlepšeniu, je napr. paušálna daň. Paušálna daň nerieši základný problém nášho daňového systému, ktorým je celý rad diskriminácií majúcich za následok nerovnaké zdaňovanie rovnakých aktivít. Paušálna daň je len ďalšou deformáciou, prostredníctvom ktorej sa umožnil únik určitej skupine podnikateľov pred jedným z parametrov zlého podnikateľského prostredia.
...
V súčasnosti už existuje všeobecná zhoda v tom, že zlepšovanie podnikateľského prostredia je prioritou, avšak ani zďaleka neexistuje všeobecná zhoda (skôr naopak - existujú diametrálne rozdiely) v tom, čo to vlastne podnikateľské prostredie je.
Mnohí politici, štátni úradníci, ako aj ďalší verejní činitelia považujú za príspevok k zlepšovaniu podnikateľského prostredia napr. prípravu a schvaľovanie “dobrých” zákonov, pričom kritériá posudzovania toho, čo je dobrý zákon, sú veľmi rôznorodé.
Ilustráciou tejto skutočnosti sú tzv. eurozákony, ktoré mali najvyššiu prioritu v legislatívnom konaní, pričom je možné očakávať, že vzhľadom na časový stres, pod ktorým boli pripravované, a bez dostatočných konzultácií o dôsledkoch ich uplatňovania. aplikácia mnohých z nich v neďalekej budúcnosti prinesie slovenským podnikom komplikácie, že zhorší podnikateľské prostredie.
Ďalším konkrétnym príkladom deformácie podnikateľského prostredia, ktorá je mnohými vydávaná za významný príspevok k jeho zlepšeniu, je napr. paušálna daň. Paušálna daň nerieši základný problém nášho daňového systému, ktorým je celý rad diskriminácií majúcich za následok nerovnaké zdaňovanie rovnakých aktivít. Paušálna daň je len ďalšou deformáciou, prostredníctvom ktorej sa umožnil únik určitej skupine podnikateľov pred jedným z parametrov zlého podnikateľského prostredia.
...