Čitateľský denník: Jonáš Záborský - Život, tvorba, rozbor diela Dva dni v Chujave
Zobraziť detaily | Obľúbený
Jonáš Záborský
Narodil sa 3. februára 1812 v Záborí, v chudobnej zemianskej rodine. Základnú školu navštevoval v Záborí, Hornom Jasene a Záturčí v rokoch 1818 - 1821, v roku 1821 nastúpil na nižšie gymnázium v Necpaloch, v rokoch 1823 pokračoval na gymnáziu v Gemeri. V rokoch 1829 - 1832 navštevoval evanjelické lýceum v Kežmarku a napokon svoje vzdelávanie ukončil v roku 1843 na evanjelickom teologickom kolégiu v Prešove. Po jej ukončení prijal miesto kaplána v Pozdišovciach. Okrem pastoračnej činnosti sa chcel venovať štúdiu histórie a filozofie. V školskom roku 1839 - 1840 študoval na univerzite v Halle. Po návrate často menil miesto pôsobenia. V roku 1840 bol chvíľu kaplánom u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši, no ešte koncom roka prijal miesto farára v Rankovciach. Po požiari jeho fary i kostola prestúpil k rímsko-katolíckej cirkvi. Vysvätený za kňaza bol v roku 1843. Sľúbené miesto - na teologickej fakulte v Košiciach však nedostal a jeho vnútorné problémy sa ešte väčšmi vyhrotili. Dostával sa do častých sporov s Ľ. Štúrom a jeho prívržencami (považoval zemianstvo za spoločenskú vrstvu, ktorá môže viesť národ a zároveň odmietol zveličovanie úlohy ľudu v národnom živote, odmietol „Štúrovú“ slovenčinu a líšil sa od neho i v estetických názoroch). Tieto rozpory vyvrcholili v revolúcii 1848 - 1849, keď Záborský odmietol spoluprácu Slovákov s viedenským dvorom. Krátky čas 1850 - 1853 vykonával funkciu redaktora vládnych viedenských Slovenských novín. V roku 1853 sa stal farárom v Župčanoch, kde pri literárnej práci a historických výskumoch strávil zvyšok života. V 60. rokoch prijal novú spisovnú slovenčinu. Väčšina jeho diel však v čase svojho vzniku nevyšla knižne. Posledné roky prežil osamotený a označovaný za „národného hriešnika“, zatrpknutý, plný rozporov v sebe samom i voči svetu okolo. Zomrel 23. januára 1876 v Župčanoch.
...
Narodil sa 3. februára 1812 v Záborí, v chudobnej zemianskej rodine. Základnú školu navštevoval v Záborí, Hornom Jasene a Záturčí v rokoch 1818 - 1821, v roku 1821 nastúpil na nižšie gymnázium v Necpaloch, v rokoch 1823 pokračoval na gymnáziu v Gemeri. V rokoch 1829 - 1832 navštevoval evanjelické lýceum v Kežmarku a napokon svoje vzdelávanie ukončil v roku 1843 na evanjelickom teologickom kolégiu v Prešove. Po jej ukončení prijal miesto kaplána v Pozdišovciach. Okrem pastoračnej činnosti sa chcel venovať štúdiu histórie a filozofie. V školskom roku 1839 - 1840 študoval na univerzite v Halle. Po návrate často menil miesto pôsobenia. V roku 1840 bol chvíľu kaplánom u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši, no ešte koncom roka prijal miesto farára v Rankovciach. Po požiari jeho fary i kostola prestúpil k rímsko-katolíckej cirkvi. Vysvätený za kňaza bol v roku 1843. Sľúbené miesto - na teologickej fakulte v Košiciach však nedostal a jeho vnútorné problémy sa ešte väčšmi vyhrotili. Dostával sa do častých sporov s Ľ. Štúrom a jeho prívržencami (považoval zemianstvo za spoločenskú vrstvu, ktorá môže viesť národ a zároveň odmietol zveličovanie úlohy ľudu v národnom živote, odmietol „Štúrovú“ slovenčinu a líšil sa od neho i v estetických názoroch). Tieto rozpory vyvrcholili v revolúcii 1848 - 1849, keď Záborský odmietol spoluprácu Slovákov s viedenským dvorom. Krátky čas 1850 - 1853 vykonával funkciu redaktora vládnych viedenských Slovenských novín. V roku 1853 sa stal farárom v Župčanoch, kde pri literárnej práci a historických výskumoch strávil zvyšok života. V 60. rokoch prijal novú spisovnú slovenčinu. Väčšina jeho diel však v čase svojho vzniku nevyšla knižne. Posledné roky prežil osamotený a označovaný za „národného hriešnika“, zatrpknutý, plný rozporov v sebe samom i voči svetu okolo. Zomrel 23. januára 1876 v Župčanoch.
...