Seminárna práca: Ferrucio Bussoni - Náčrt novej estetiky hudobného umenia
Zobraziť detaily | Obľúbený
Bol interprét, skladateľ, pedagóg a teoretik. Jeho návrhy nového usporiadania tónového systému mali veľký teoretický vplyv, no vo svojich skladbách ich nikdy neuplatnil. Ako jeden z prvých zachytil dobový tlak meniacej sa zvukovej reality. Patril k predchodcom 12-tónovej hudby a vypracoval náčrt mikrotónovej sústavy, ktorú v praxi realizoval Alois Hába. Vytváranie, triedenie a využívanie všetkých výdobytkov pokročilých experimentov a ich vnášanie do pevných a krásnych foriem nazýval „mladou klasicitou“.
Aj keď jeho úvahy pôsobia avantgardne, nikdy sa nestal avantgardným skladateľom. Varoval pred krajnosťami a zľavovaním z umeleckých ambícií a rovnako kritický bol aj k diletantizmu (neodbornosť, samoučenie). V jeho spisoch je značná túžba po nových cestách hudobného výrazu.
Ku klasickému hudobnému dedičstvu zaujíma diferencovaný postoj, lebo tam, kde ostatní chápu Beethovena ako vrchol hudobného vývoja, Busoni ho chápe ako začiatok, ktorý otvára cestu pre ďalšie generácie. V Mozartovi videl vzor apolónskeho ideálu a v Beethovenovom diele videl hnaciu silu pre ďalší vývin hudby.
Pod termínom „transkripcia“ chápe všeobecný princíp stvárnenia nápadu. Jeho snahou bolo pretransponovať orchestrálne“ myslenú klavírnu skladbu do podoby dobre hrateľného a pianisticky pôsobivého diela, a preto vynašiel nový klavírny notopis. Interprét má uviesť do pohybu nehybnosť a strnulosť znakov. Notáciu chápe ako transkripciu abstraktného nápadu. Cestu a hranice určujú formové a zvukové prostriedky, pre ktoré sa musí skladateľ rozhodnúť.
...
Aj keď jeho úvahy pôsobia avantgardne, nikdy sa nestal avantgardným skladateľom. Varoval pred krajnosťami a zľavovaním z umeleckých ambícií a rovnako kritický bol aj k diletantizmu (neodbornosť, samoučenie). V jeho spisoch je značná túžba po nových cestách hudobného výrazu.
Ku klasickému hudobnému dedičstvu zaujíma diferencovaný postoj, lebo tam, kde ostatní chápu Beethovena ako vrchol hudobného vývoja, Busoni ho chápe ako začiatok, ktorý otvára cestu pre ďalšie generácie. V Mozartovi videl vzor apolónskeho ideálu a v Beethovenovom diele videl hnaciu silu pre ďalší vývin hudby.
Pod termínom „transkripcia“ chápe všeobecný princíp stvárnenia nápadu. Jeho snahou bolo pretransponovať orchestrálne“ myslenú klavírnu skladbu do podoby dobre hrateľného a pianisticky pôsobivého diela, a preto vynašiel nový klavírny notopis. Interprét má uviesť do pohybu nehybnosť a strnulosť znakov. Notáciu chápe ako transkripciu abstraktného nápadu. Cestu a hranice určujú formové a zvukové prostriedky, pre ktoré sa musí skladateľ rozhodnúť.
...