Seminárna práca: Stopy bosých chodidiel

Stopy bosej nohy zaistené na mieste činu sú pre každého človeka individuálne, špecifické a je možné využiť ich na identifikáciu osoby. Stopa bosej nohy sa na mieste činu môže nachádzať buď samostatne, ako jednotlivá trasologická stopa, alebo sa odráža v stielke obuvi a môže v nej zanechať vyhodnotiteľné stopy, ktoré môžu prípadne podávať informáciu o deformáciách či iných anomáliách nohy. Najčastejšie sa identifikácia osoby podľa stopy bosého chodidla využíva, ak sa v stope odráža kresba papilárnych línií - v tomto prípade sa ale radí k daktyloskopickým stopám.

Za plantogram (v medicíne sa častejšie používa podogram) sa označuje Trasologická stopa bosej nohy, ktorá vzniká kontaktom chodidla s podložkou pri prirodzenom zaťažení oboch nôh hmotnosťou osoby pri dynamike chôdze. Plantogramy odrážajú vnútornú stavbu chodidla, ako sú rôzne záhyby kože, jazvy apod. Pri pokojnom státí sa noha opiera o podložku bruškami prstov, hlavičkami metatarzných kostí, vonkajším okrajom chodidla a hrbolom pätovej kosti. Časť plochy chodidla a takmer celý vnútorný okraj je klenutý.
Plantogramy sú ale vo svojich tvarových charakteristikách do istej miery relativné, chodidlo je pružné a pri kontakte s podložkou sa prispôsobuje tvaru podložky. Pri skúmaní a hodnotení plantogramov je potrebné v priebehu mechanickej interakcie nohy s podložkou počítať s týmito negatívne pôsobiacimi faktormi:
- relatívnosť rozmerov bosého chodidla,
- rozdielnosť hodnôt v plošnej a objemovej stope,
- odlišný mechanizmus vzniku stopy pri rôznych druhoch lokomócie (beh, chôdza, skok).
...