Vypracované otázky: Otázky na skúšku: Najnovšie dejiny po 1918
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:93,0 %
- Typ:Vypracované otázky
- Univerzita:Prešovská univerzita v Prešove
- Fakulta:Filozofická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Dejepis
- Predmet:Svetové dejiny
- Dokumentácia:Stiahni
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:77 strán
- Zobrazené:1 569 x
- Stiahnuté:13 x
- Veľkosť:0,8 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:14339
- Posledna úprava:11.08.2023
Parížska mierová konferencia
18.1. - 28.6. 1919 sa v Paríži zišli zástupcovia 27 štátov a 5 britských domínií, porazené mocnosti a Sovietske Rusko neboli pozvaní (občianska vojna, nemal ho kto zastupovať)
cieľ: vypracovať podmienky mieru akceptovateľné pre všetkých a nové usporiadanie sveta po vojne
- zúčastnené krajiny (4 sk.): 1) záujmy všeobecného charakteru (USA, VB, F, T, Japonsko), 2) záujmy čiastkového charakteru (ČSR, Poľsko ...), 3) ktoré prerušili diplomatické styky s nemeckým blokom (Bolívia, Ekvádor, Peru, Uruguaj) 4) neutrálne mocnosti a štáty v štádiu vzniku
- riadiacim centrom tzv. Najvyššia rada - Rady piatich (francúzsky premiér Clemenceau, britský ministerský predseda Lloyd George, americký prezident Wilson, taliansky predseda vlády Orlando, japonský predseda cisárskeho kabinetu Makino), R ada 5 + ministri ZV štátov Dohody tvorili Radu 10
kľúčovým sporom - prístup k porazeným mocnostiam: F tvrdé mierové podmienky, USA koncepcia kolektívnej bezpečnosti (mala ju garantovať SN), VB príklon k USA (obavy pred hegemóniou F v E), Taliansko podporilo F, Japonsko nezasahovalo (posilnenie postav. v Tichomorí)
požiadavky:(rozdielne koncepcie mieru)
USA - vstupom do vojny prekonali politiku izolacionizmu (Monroeova doktrína) trvali na Wilsonových 14 bodoch (8.1. 1918) - riešenie konfliktov mierovou cestou, všetky národy mali mať právo na sebaurčenie, nemali byť uzatvárané tajné zmluvy, na riešenie sporov mala slúžiť nová medzinárodná organizácia - SN, voľný obchod na moriach
VB - udržať a rozšíriť si kolónie a postavenie námornej veľmoci, v medzinárodných vzťahoch bola zástancom rovnováhy síl, podporovaním Talianska proti F chcela eliminovať prenikanie F na Balkán
F - snaha udržať pozíciu hegemóna v E, z obáv ďalšej nemeckej hrozby snaha maximálne oslabiť N, získať Alsasko-Lotrinsko, rozšíriť kolónie, chceli mať na východ od N blok krajín - hrádzu medzi Sovietskym Ruskom a N (sanitárny kordón)
- všetky 3 voči Sovietskemu Rusku - snaha zabrániť šíreniu boľševizmu
Taliansko - žiadalo naplniť Londýnsku zmluvu (1915) - malo sa dovŕšiť jeho zjednotenie
Japonsko - chcelo získať nemecké kolónie v JV Ázii
*rozdielne názory vyvolali vo februári 1919 krízu (ale pod tlakom revolučného diania v Bavorsku a Maďarsku) - F napokon presadilo s podporou nástupníckych štátov svoje mierové usporiadanie
- najprv sa prijal Pakt SN (14.2. 1919); (VB a F obava, že SN sa stane nástrojom nadvlády USA)
- nemeckej delegácii (Brockdorff-Rantzau) predložený text mierovej zmluvy v máji 1919, Berlín protestoval proti zodpovednosti za vojnu, ale Clemenceau požadoval bezvýhradné prijatie, po úpravách 21.6. NZ vo Weimare súhlasilo a 28.júna 1919 mierová zmluva v Zrkadlovej sieni Versaillského zámku:
...
18.1. - 28.6. 1919 sa v Paríži zišli zástupcovia 27 štátov a 5 britských domínií, porazené mocnosti a Sovietske Rusko neboli pozvaní (občianska vojna, nemal ho kto zastupovať)
cieľ: vypracovať podmienky mieru akceptovateľné pre všetkých a nové usporiadanie sveta po vojne
- zúčastnené krajiny (4 sk.): 1) záujmy všeobecného charakteru (USA, VB, F, T, Japonsko), 2) záujmy čiastkového charakteru (ČSR, Poľsko ...), 3) ktoré prerušili diplomatické styky s nemeckým blokom (Bolívia, Ekvádor, Peru, Uruguaj) 4) neutrálne mocnosti a štáty v štádiu vzniku
- riadiacim centrom tzv. Najvyššia rada - Rady piatich (francúzsky premiér Clemenceau, britský ministerský predseda Lloyd George, americký prezident Wilson, taliansky predseda vlády Orlando, japonský predseda cisárskeho kabinetu Makino), R ada 5 + ministri ZV štátov Dohody tvorili Radu 10
kľúčovým sporom - prístup k porazeným mocnostiam: F tvrdé mierové podmienky, USA koncepcia kolektívnej bezpečnosti (mala ju garantovať SN), VB príklon k USA (obavy pred hegemóniou F v E), Taliansko podporilo F, Japonsko nezasahovalo (posilnenie postav. v Tichomorí)
požiadavky:(rozdielne koncepcie mieru)
USA - vstupom do vojny prekonali politiku izolacionizmu (Monroeova doktrína) trvali na Wilsonových 14 bodoch (8.1. 1918) - riešenie konfliktov mierovou cestou, všetky národy mali mať právo na sebaurčenie, nemali byť uzatvárané tajné zmluvy, na riešenie sporov mala slúžiť nová medzinárodná organizácia - SN, voľný obchod na moriach
VB - udržať a rozšíriť si kolónie a postavenie námornej veľmoci, v medzinárodných vzťahoch bola zástancom rovnováhy síl, podporovaním Talianska proti F chcela eliminovať prenikanie F na Balkán
F - snaha udržať pozíciu hegemóna v E, z obáv ďalšej nemeckej hrozby snaha maximálne oslabiť N, získať Alsasko-Lotrinsko, rozšíriť kolónie, chceli mať na východ od N blok krajín - hrádzu medzi Sovietskym Ruskom a N (sanitárny kordón)
- všetky 3 voči Sovietskemu Rusku - snaha zabrániť šíreniu boľševizmu
Taliansko - žiadalo naplniť Londýnsku zmluvu (1915) - malo sa dovŕšiť jeho zjednotenie
Japonsko - chcelo získať nemecké kolónie v JV Ázii
*rozdielne názory vyvolali vo februári 1919 krízu (ale pod tlakom revolučného diania v Bavorsku a Maďarsku) - F napokon presadilo s podporou nástupníckych štátov svoje mierové usporiadanie
- najprv sa prijal Pakt SN (14.2. 1919); (VB a F obava, že SN sa stane nástrojom nadvlády USA)
- nemeckej delegácii (Brockdorff-Rantzau) predložený text mierovej zmluvy v máji 1919, Berlín protestoval proti zodpovednosti za vojnu, ale Clemenceau požadoval bezvýhradné prijatie, po úpravách 21.6. NZ vo Weimare súhlasilo a 28.júna 1919 mierová zmluva v Zrkadlovej sieni Versaillského zámku:
...