Skriptá: Encyklopedický súbor bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Vypracovanie encyklopedického súboru pre oblasť bezpečnosti a komplexnej ochrany života a zdravia zamestnancov bolo predmetom projektu tematického štátneho programu výskumu a vývoja „Aktuálne otázky rozvoja spoločnosti“ vyhláseného Ministerstvom školstva SR.
Cieľom encyklopedického súboru bolo v kontexte širšej vedecko-technickej politiky Slovenska vytvoriť potrebné informačné a vedomostné zázemie pre akceptovanie nového významového prístupu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci korešpondujúceho s princípmi Svetovej zdravotníckej organizácie a uplatňovaného v priemyslovovyspelých krajinách Európskej únie pre širšiu oblasť používateľov. V súlade s týmito prístupmi predmetom systému BOZP nie sú len opatrenia prevencie proti úrazom a vytváranie podmienok pre bezpečnú a zdraviu nezávadnú prácu, ale aj predpoklady pre pracovnú a sociálnu pohodu, sociálnu ochranu zamestnancov, ochranu pracovného a životného prostredia a ochranu hospodárskych hodnôt. Preto cieľom BOZP je nielen predchádzať nenahraditeľným stratám na ľudských životoch a škodách na zdraví pri pracovných úrazoch, chorobách z povolania a iných poškodeniach zdravia pri práci, ale aj veľkým materiálnym stratám, lebo postupy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu úrovne BOZP, súčasne pozitívne ovplyvňujú aj produktivitu, efektívnosť a kvalitu práce a vedú k vyššej hospodárskej prosperite.
Potreba cielene ovplyvňovať procesy vytvárania predpokladov pre BOZP vychádza v súčasnom období z nedostačujúcich prístupov k realizácii úloh na úseku ochrany zdravia pri práci. Tento stav je čiastočne dôsledkom zmien v spoločenskom, politickom a hospodárskom systéme. Popri nedostatkoch pretrvávajúcich z predchádzajúceho obdobia vznikli nové nepriaznivé skutočnosti vyvolané zmenami vlastníckych vzťahov, liberalizáciou hospodárskych procesov a transformáciou pracovných vzťahov. Sú to najmä:
− nedostačujúce spoločenské ocenenie významu BOZP, napriek tomu že sa vzťahuje na väčšinu občanov,
− nízke právne vedomie zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb k ochrane zdravia pri práci,
− uprednostňovanie hospodárskych a komerčných priorít zamestnávateľmi pred starostlivosťou o zdravie zamestnancov,
− nedostačujúce zoznamovanie zamestnancov s požiadavkami na bezpečný výkon ich práce,
− nedostačujúca kontrola dodržiavania bezpečnostných požiadaviek a zhovievavý prístup zamestnávateľov k nebezpečnému konaniu,
− nízke spoločenské povedomie o osobnej zodpovednosti zamestnancov za ochranu vlastného zdravia,
− akceptovanie nebezpečných, resp. nevyhovujúcich pracovných podmienok zamestnancami s cieľom získať alebo si udržať zamestnanie,
− nízka úroveň technologickej disciplíny a starostlivosti o výrobno-technické zariadenia a prevádzkové objekty,
− nedostačujúca sieť poradenských a konzultačných subjektov poskytujúcich odborné služby bezpečnosti práce,
− nedostačujúce osvetovo-výchovné a propagačné pôsobenie v oblasti BOZP a ďalšie.
...