Seminárna práca: Ekonomické myslenie 20. storočia
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:79,8 %
- Typ:Seminárna práca
- Kategória:Ekonomika
- Podkategória:Ekonomická teória
- Predmet:Všeobecná ekonomická teória
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:11 strán
- Zobrazené:1 018 x
- Stiahnuté:3 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:16827
- Posledna úprava:03.02.2009
John Maynard Keynes (1883 – 1946) patrí k najvýznamnejším ekonómom 20. storočia. Dostalo sa mu kvalitného vzdelania na elitnej škole v Etone, kde prejavil talent takmer vo všetkých oblastiach svojich záujmov. Jeho schopnosti boli pozoruhodné už len pre ich rozmanitosť. Angažoval sa ako ekonóm, úspešný podnikateľ – finančník, politik.
V oblasti svetovej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia, kedy bol veľký pokles výroby a vysoká nezamestnanosť, vytvoril teóriu s cieľom zdôvodniť štátne zásahy do trhovej ekonomiky.
John Maynard Keynes ako prvý pochopil, že trhový mechanizmus nie je samostatne schopný reagovať na ekonomické problémy. Zdôvodnil nevyhnutnosť štátu zasahovať do trhovej ekonomiky a tým prispel k vzniku novej vetvy – makroekonómie.
Vývoj jeho názorov charakterizujú 4 hlavné etapy vymedzené prácami:
· Traktát o menovej reforme (1923)
· Rozprava o peniazoch (1930)
· Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí (1936)
· Ako platiť za vojnu (1940)
Podľa jeho teórie efektívneho dopytu úroveň makroekonomických veličín (objem výroby, zamestnanosť, národný dôchodok) nezávisí od možností výroby danej ekonomiky, ale od kúpyschopného dopytu.
„Kúpyschopný dopyt spoločnosti tvorí národný dôchodok (Y), ktorý pozostáva z výdavkov domácností na spotrebu (C) a výdavkov podnikov na investície (I).
V oblasti svetovej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia, kedy bol veľký pokles výroby a vysoká nezamestnanosť, vytvoril teóriu s cieľom zdôvodniť štátne zásahy do trhovej ekonomiky.
John Maynard Keynes ako prvý pochopil, že trhový mechanizmus nie je samostatne schopný reagovať na ekonomické problémy. Zdôvodnil nevyhnutnosť štátu zasahovať do trhovej ekonomiky a tým prispel k vzniku novej vetvy – makroekonómie.
Vývoj jeho názorov charakterizujú 4 hlavné etapy vymedzené prácami:
· Traktát o menovej reforme (1923)
· Rozprava o peniazoch (1930)
· Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí (1936)
· Ako platiť za vojnu (1940)
Podľa jeho teórie efektívneho dopytu úroveň makroekonomických veličín (objem výroby, zamestnanosť, národný dôchodok) nezávisí od možností výroby danej ekonomiky, ale od kúpyschopného dopytu.
„Kúpyschopný dopyt spoločnosti tvorí národný dôchodok (Y), ktorý pozostáva z výdavkov domácností na spotrebu (C) a výdavkov podnikov na investície (I).