Referát: Delfín
Zobraziť detaily | Obľúbený
Delfíny priťahovali pozornosť človeka už v staroveku, možno ešte aj skôr. Už zo starovekého Grécka sa zachovalo množstvo viac či menej senzačných správ o delfínoch zachraňujúcich ľudí zo stroskotaných lodí alebo odháňajúcich žraloky. Tešili sa veľkej úcte, o čom svedčí aj fakt, že slávna delfská veštiareň bola postavená na mieste, kde niekoľko delfínov vyplávalo na breh a zahynulo. Príbehy o neobvyklých schopnostiach veľrýb sa objavovali aj v priebehu ďalších storočí a veľa z nich sa zachovalo dodnes.
V päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa na veľryby, zvlášť na delfíny, začala obracať pozornosť vedcov najmä v USA. Delfíny začali zaujímať vedecké kruhy najmä z dvoch dôvodov: Po prvé to bol takmer dokonalý hydrodynamický tvar ich tela, ktorého poznanie by mohlo viesť ku zlepšeniu technológií konštrukcie torpéd, po druhé to boli pozoruhodné výsledky, ktoré delfíny dosiahli v „inteligenčných testoch“ v porovnaní s inými cicavcami. Zoológovia už skôr upozornil na existenciu akejsi „delfínej reči“ a podľa nich existovala možnosť, že by delfíny mohli zvládnuť aj ľudskú reč a človek by sa po prvý raz mohol „na úrovni“ dorozumieť s iným živočíšnym druhom. Táto možnosť bola veľmi lákavá, takže vznikol úplne nový odbor – delfínológia. Ihneď sa začalo pracovať na pokusoch o dorozumievanie. Väčšinou boli používaní zástupcovia druhu delfín skákavý ( Tursiops truncatus ). Optimizmus vedcov bol až taký, že niektorí sa nechali zlákať k unáhleným predpovediam, vyslovovaniu nepotvrdených záverov a nedôslednosti. Zakrátko sa ale ukázalo, že pôvodne predpokladané časové úseky sú prikrátke a odhady začali byť uváženejšie.
V priebehu rokov sa menili vedecké metódy, ale aj samotný prístup k delfínom. V súčasnosti síce ešte neexistuje delfín, ktorý by plynule hovoril ľudskou rečou, ale viac ako 30 rokov výskumu a záujmu predsa prinieslo viditeľné výsledky: ľudia dnes chápu delfíny ako tvory človeku viac-menej rovnocenné a prejavujú snahu o zblíženie. Delfíny sú dnes využívané ako zdroj pozitívnej motivácie pri učení mentálne či fyzicky postihnutých osôb, podobne ako napr. kone.
V päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa na veľryby, zvlášť na delfíny, začala obracať pozornosť vedcov najmä v USA. Delfíny začali zaujímať vedecké kruhy najmä z dvoch dôvodov: Po prvé to bol takmer dokonalý hydrodynamický tvar ich tela, ktorého poznanie by mohlo viesť ku zlepšeniu technológií konštrukcie torpéd, po druhé to boli pozoruhodné výsledky, ktoré delfíny dosiahli v „inteligenčných testoch“ v porovnaní s inými cicavcami. Zoológovia už skôr upozornil na existenciu akejsi „delfínej reči“ a podľa nich existovala možnosť, že by delfíny mohli zvládnuť aj ľudskú reč a človek by sa po prvý raz mohol „na úrovni“ dorozumieť s iným živočíšnym druhom. Táto možnosť bola veľmi lákavá, takže vznikol úplne nový odbor – delfínológia. Ihneď sa začalo pracovať na pokusoch o dorozumievanie. Väčšinou boli používaní zástupcovia druhu delfín skákavý ( Tursiops truncatus ). Optimizmus vedcov bol až taký, že niektorí sa nechali zlákať k unáhleným predpovediam, vyslovovaniu nepotvrdených záverov a nedôslednosti. Zakrátko sa ale ukázalo, že pôvodne predpokladané časové úseky sú prikrátke a odhady začali byť uváženejšie.
V priebehu rokov sa menili vedecké metódy, ale aj samotný prístup k delfínom. V súčasnosti síce ešte neexistuje delfín, ktorý by plynule hovoril ľudskou rečou, ale viac ako 30 rokov výskumu a záujmu predsa prinieslo viditeľné výsledky: ľudia dnes chápu delfíny ako tvory človeku viac-menej rovnocenné a prejavujú snahu o zblíženie. Delfíny sú dnes využívané ako zdroj pozitívnej motivácie pri učení mentálne či fyzicky postihnutých osôb, podobne ako napr. kone.