Maturitné otázky: Romantizmus vo svetovej literatúre
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:79,6 %
- Typ:Maturitné otázky
- Kategória:Jazyky
- Podkategória:Slovenská literatúra
- Predmet:Slovenský jazyk a literatúra
- Autor:ajuska
- Ročník:4. ročník
- Rozsah A4:4 strán
- Zobrazené:1 667 x
- Stiahnuté:6 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:1795
- Posledna úprava:11.07.2016
5. maturitná otázka
Romantizmus vo svetovej literatúre
(90. roky 18. storočia - 50. roky 19. storočia)
Spoločensko-politická situácia: v tomto období bola v Anglicku priemyselná revolúcia a vo Francúzsku Veľká francúzska revolúcia. Dôsledkom týchto revolúcií bol rozpad feudalizmu a rozvoj výrobných síl kapitalizmu. Vzniká nová spoločenská trieda, buržoázia, ktorá sa snaží o porozumenie medzi ľuďmi. Človek je plný rozporov, je závislí od strojov, čím stráca prácu, nemá záujem o porozumenie. Kapitalizmus oslobodil človeka spod feudálnej pripútanosti a hlásal heslo: Sloboda - Rovnosť - Bratstvo. To mu dáva pocit voľnosti. No čoskoro sa ukázalo, že sloboda podnikania je vlastne slobodou vykorisťovať iného. V spoločnosti, v ktorej si možno všetko kúpiť, sa rozkladajú základné ľudské hodnoty ako česť, príbuzenské vzťahy a láska. Ocitá sa v situácii, keď je sám proti všetkým. Osobnosť sa narodila bez ochrany a začala preciťovať odcudzenosť k svetu. Cítila sa opustená, nepochopená a zbytočná. Nespokojnosť vyjadruje vzburou, revoltou. Tento nový vzťah človeka k životu sa nazýva romantizmus. Rodiaci sa kapitalizmus tak vháňa človeka do subjektivizmu a individualizmu. Vzniká kult silného jedinca. Vzniká nová filozofia, potláčajúca materiálnu stránku sveta, idealizmus.
Romantizmus vo svetovej literatúre
(90. roky 18. storočia - 50. roky 19. storočia)
Spoločensko-politická situácia: v tomto období bola v Anglicku priemyselná revolúcia a vo Francúzsku Veľká francúzska revolúcia. Dôsledkom týchto revolúcií bol rozpad feudalizmu a rozvoj výrobných síl kapitalizmu. Vzniká nová spoločenská trieda, buržoázia, ktorá sa snaží o porozumenie medzi ľuďmi. Človek je plný rozporov, je závislí od strojov, čím stráca prácu, nemá záujem o porozumenie. Kapitalizmus oslobodil človeka spod feudálnej pripútanosti a hlásal heslo: Sloboda - Rovnosť - Bratstvo. To mu dáva pocit voľnosti. No čoskoro sa ukázalo, že sloboda podnikania je vlastne slobodou vykorisťovať iného. V spoločnosti, v ktorej si možno všetko kúpiť, sa rozkladajú základné ľudské hodnoty ako česť, príbuzenské vzťahy a láska. Ocitá sa v situácii, keď je sám proti všetkým. Osobnosť sa narodila bez ochrany a začala preciťovať odcudzenosť k svetu. Cítila sa opustená, nepochopená a zbytočná. Nespokojnosť vyjadruje vzburou, revoltou. Tento nový vzťah človeka k životu sa nazýva romantizmus. Rodiaci sa kapitalizmus tak vháňa človeka do subjektivizmu a individualizmu. Vzniká kult silného jedinca. Vzniká nová filozofia, potláčajúca materiálnu stránku sveta, idealizmus.