Meranie: Kryoskopia
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:62,3 %
- Typ:Meranie
- Univerzita:Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
- Fakulta:Fakulta priemyselných technológií
- Kategória:Technika
- Podkategória:Technológia
- Predmet:Fyzikálna chémia
- Autor:lular
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:5 strán
- Zobrazené:2 154 x
- Stiahnuté:1 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:20837
- Posledna úprava:13.03.2009
Cieľ práce: Kryoskopicky stanoviť molárnu hmotnosť neznámej vzorky.
Teoretický úvod:
Koligatívne vlastnosti, t. j. zníženie tlaku nasýtených pár rozpúšťadla nad roztokom, zvýšenie teploty varu roztoku, zníženie teploty tuhnutia roztoku a osmotický tlak roztoku, sú vlastnosti viaczložkových rovnovážnych sústav. Tuhnutie dvojzložkového roztoku predstavuje rovnováhu medzi kvapalným roztokom a kryštálmi tuhej fázy pri určitom vonkajšom, najčastejšie atmosferickom tlaku.
Meraniami teploty tuhnutia roztokov sa zaoberá kryoskopia. Využíva sa na stanovenie molárnych hmotností vzoriek v dvojzložkových roztokoch. Koligatívne vlastnosti závisia od počtu častíc rozpustených v jednotkovom objeme. Dôsledkom zníženia tlaku pár rozpúšťadla nad roztokom neprchavej látky je aj zníženie jeho teploty tuhnutia, ktorá je daná trojitým bodom sústavy. Na obr.3 je okrem kriviek tlaku pary nad kvapalným rozpúšťadlom (I) a roztokom (II) znázornená aj krivka tlaku pary nad tuhým rozpúšťadlom (III).
Teoretický úvod:
Koligatívne vlastnosti, t. j. zníženie tlaku nasýtených pár rozpúšťadla nad roztokom, zvýšenie teploty varu roztoku, zníženie teploty tuhnutia roztoku a osmotický tlak roztoku, sú vlastnosti viaczložkových rovnovážnych sústav. Tuhnutie dvojzložkového roztoku predstavuje rovnováhu medzi kvapalným roztokom a kryštálmi tuhej fázy pri určitom vonkajšom, najčastejšie atmosferickom tlaku.
Meraniami teploty tuhnutia roztokov sa zaoberá kryoskopia. Využíva sa na stanovenie molárnych hmotností vzoriek v dvojzložkových roztokoch. Koligatívne vlastnosti závisia od počtu častíc rozpustených v jednotkovom objeme. Dôsledkom zníženia tlaku pár rozpúšťadla nad roztokom neprchavej látky je aj zníženie jeho teploty tuhnutia, ktorá je daná trojitým bodom sústavy. Na obr.3 je okrem kriviek tlaku pary nad kvapalným rozpúšťadlom (I) a roztokom (II) znázornená aj krivka tlaku pary nad tuhým rozpúšťadlom (III).