Referát: Karl Marx - referát o jeho živote
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:59,4 %
- Typ:Referát
- Kategória:Nezaradené
- Podkategória:Osobnosti
- Rozsah A4:1 strán
- Zobrazené:1 522 x
- Stiahnuté:61 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:2100
- Posledna úprava:18.09.2016
V Marxovom myslení sa oživujú dva prvky rabínskej tradície: logická bystrosť vyškolená intenzívnym výkladom textov a mesianistická viera, že ľudstvo raz bude vykúpené zo stavu utrpenia, prevzal to zo židovsko-kresťanskej myšlienky o vývoji ako dejinách spásy.
Karl Marx sa narodil v roku 1818 v starom biskupskom meste Trevír, ktoré vtedy patrilo k pruskej provincii Porýnie. Tak z otcovej ako aj z matkinej strany pochádzal zo starých rodín rabínov. Až jeho rodičia prestúpili zo židovskej na protestantskú vieru. Jeho otec, filozoficky vzdelaný právnik, sa hlásil podobne ako mnohí asimilovaní židia k myšlienkovému dedičstvu osvietenstva. V Marxovom myslení sa oživujú dva prvky rabínskej tradície: logická bystrosť vyškolená intenzívnym výkladom textov a mesianistická viera, že ľudstvo raz bude vykúpené zo stavu utrpenia, prevzal to zo židovsko-kresťanskej myšlienky o vývoji ako dejinách spásy. Keď Marx v rokoch 1835 až 1841 študoval spočiatku v Bonne a potom v Berlíne, nachádzala sa univerzitná filozofia ešte úplne v zajatí Hegela. Marx od počiatku rozvíjal svoje vlastné filozofické myslenie tak, že sa opieral o Hegela, ale zároveň sa od neho dištancoval.
Karl Marx sa narodil v roku 1818 v starom biskupskom meste Trevír, ktoré vtedy patrilo k pruskej provincii Porýnie. Tak z otcovej ako aj z matkinej strany pochádzal zo starých rodín rabínov. Až jeho rodičia prestúpili zo židovskej na protestantskú vieru. Jeho otec, filozoficky vzdelaný právnik, sa hlásil podobne ako mnohí asimilovaní židia k myšlienkovému dedičstvu osvietenstva. V Marxovom myslení sa oživujú dva prvky rabínskej tradície: logická bystrosť vyškolená intenzívnym výkladom textov a mesianistická viera, že ľudstvo raz bude vykúpené zo stavu utrpenia, prevzal to zo židovsko-kresťanskej myšlienky o vývoji ako dejinách spásy. Keď Marx v rokoch 1835 až 1841 študoval spočiatku v Bonne a potom v Berlíne, nachádzala sa univerzitná filozofia ešte úplne v zajatí Hegela. Marx od počiatku rozvíjal svoje vlastné filozofické myslenie tak, že sa opieral o Hegela, ale zároveň sa od neho dištancoval.