Semestrálna práca: Monetárna politika štátu
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:80,6 %
- Typ:Semestrálna práca
- Univerzita:Prešovská univerzita v Prešove
- Fakulta:Fakulta humanitných a prírodných vied
- Kategória:Ekonomika
- Podkategória:Ekonómia
- Predmet:Ekonomika a manžment podniku
- Dokumentácia:Stiahni
- Ročník:5. ročník
- Rozsah A4:21 strán
- Zobrazené:4 701 x
- Stiahnuté:35 x
- Veľkosť:0,2 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:21498
- Posledna úprava:27.03.2009
Monetárnou politikou štát ovplyvňuje ponuku peňazí s cieľom dosiahnuť cenovú stabilitu, dostatočnú zamestnanosť, ekonomický rast, nižšiu infláciu, aktívne saldo obchodnej bilancie. Najdôležitejším prostriedkom na dosiahnutie svojho cieľa je regulovanie množstva peňažných prostriedkov v obehu, výšky úrokovej miery.
Splnenie týchto cieľov sa uskutočňuje prostredníctvom využitia nástrojov monetárnej politiky. V tejto práci sa budem bližšie venovať nástroju diskontná sadzba – úroková sadzba za ktorú centrálna banka poskytuje úvery obchodným bankám.
NBS začala diskontnú sadzbu používať od roku 1993. Od 1.1.2002 sa jej výška rovná stanovenej dvojtýždennej repo sadzbe, jej výška reaguje na makroekonomický vývoj.
V práci sa venujem aj vývoju úrokovej sadzby NBS ako aj využitiu diskontnej sadzby vo vybraných krajinách (pr. Nemecko, Rakúsko, Švédsko, Grécko...)
Posledná kapitola ako aj prvá je skôr teoretická a poukazuje na postavenie a úlohu centrálnej banky v ekonomike.
Viem, že obsah práce nie je vyčerpávajúci, ale cieľom je aspoň podať obraz o monetárnej politike, konkrétne o jednom z jej nástrojov, a to diskontnej sadzbe.
Splnenie týchto cieľov sa uskutočňuje prostredníctvom využitia nástrojov monetárnej politiky. V tejto práci sa budem bližšie venovať nástroju diskontná sadzba – úroková sadzba za ktorú centrálna banka poskytuje úvery obchodným bankám.
NBS začala diskontnú sadzbu používať od roku 1993. Od 1.1.2002 sa jej výška rovná stanovenej dvojtýždennej repo sadzbe, jej výška reaguje na makroekonomický vývoj.
V práci sa venujem aj vývoju úrokovej sadzby NBS ako aj využitiu diskontnej sadzby vo vybraných krajinách (pr. Nemecko, Rakúsko, Švédsko, Grécko...)
Posledná kapitola ako aj prvá je skôr teoretická a poukazuje na postavenie a úlohu centrálnej banky v ekonomike.
Viem, že obsah práce nie je vyčerpávajúci, ale cieľom je aspoň podať obraz o monetárnej politike, konkrétne o jednom z jej nástrojov, a to diskontnej sadzbe.