Projekt: Hodnotenie mikroštruktúry
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:80,7 %
- Typ:Projekt
- Univerzita:Technická univerzita v Košiciach
- Fakulta:Strojnícka fakulta
- Kategória:Technika
- Podkategória:Strojárstvo
- Predmet:Technické materiály
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:7 strán
- Zobrazené:1 829 x
- Stiahnuté:1 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:23046
- Posledna úprava:19.05.2009
Štruktúrnu stavbu kovov pozorujeme na vzorkách pomocou svetelného alebo elektrónového mikroskopu. Vzorku pre pozorovanie štruktúry svetelným mikroskopom nazývame výbrusom, ktorého príprava vyžaduje nasledujúce operácie:
1. Odoberanie vzorky – treba urobiť tak , aby vzorka reprezentovala ten objem, tú časť materiálu alebo výrobku, ktorú chceme skúmať. Vo výnimočných prípadoch môžeme pozorovať celú súčiastku. Pri odoberaní vzorky nesmie dôjsť k zmene štruktúry vplyvom deformácie alebo ohrevu.
2. Úprava vzorky – odobratú vzorku pre lepšiu manipuláciu spravidla zalejeme alebo zalisujeme do umelej hmoty (dentakryl). Takáto úprava veľkosti vzorky eliminuje aj možnosť vzniku zaoblení na okrajoch vzorky.
3. Brúsenie – zaliatu vzorku brúsime starostlivo na brúsnych papieroch rôznej zrnitosti postupne od hrubšieho k jemnejšiemu zrnu. Pri prechode na jemnejšie zrno vzorku opláchneme a otočíme o 90°. Táto úprava sa robí pre dosiahnutie minimálnej nerovnosti vzoriek.
4. Leštenie – robíme na odstránenie rýh po brúsení, spravidla na tkaninou potiahnutých kotúčoch za prídavku suspenzie leštiaceho prášku.
5. Vyvolanie štruktúry – robíme leptaním. Najčastejšie používame chemické leptanie. Najbežnejším používaným leptadlom pre ocele
a liatiny je nital (2 ℅ roztok HNO3 v etylalkohole). Leptanie je vyvolanie štruktúry materiálu pôsobením vhodného chemického činidla. Chemické leptanie spočíva v pôsobení chemických roztokov na vhodne pripravený povrch vzorky. Ich pôsobením na povrchu vzorky dochádza buď k vzniku reliéfu vplyvom rôznej rozpustnosti jednotlivých štrukturálnych zložiek, buď k intenzívnejšiemu rozpúšťaniu kovu v oblasti hraníc zŕn, alebo k rôznemu sfarbeniu plôch tzv. plošným leptaním.
1. Odoberanie vzorky – treba urobiť tak , aby vzorka reprezentovala ten objem, tú časť materiálu alebo výrobku, ktorú chceme skúmať. Vo výnimočných prípadoch môžeme pozorovať celú súčiastku. Pri odoberaní vzorky nesmie dôjsť k zmene štruktúry vplyvom deformácie alebo ohrevu.
2. Úprava vzorky – odobratú vzorku pre lepšiu manipuláciu spravidla zalejeme alebo zalisujeme do umelej hmoty (dentakryl). Takáto úprava veľkosti vzorky eliminuje aj možnosť vzniku zaoblení na okrajoch vzorky.
3. Brúsenie – zaliatu vzorku brúsime starostlivo na brúsnych papieroch rôznej zrnitosti postupne od hrubšieho k jemnejšiemu zrnu. Pri prechode na jemnejšie zrno vzorku opláchneme a otočíme o 90°. Táto úprava sa robí pre dosiahnutie minimálnej nerovnosti vzoriek.
4. Leštenie – robíme na odstránenie rýh po brúsení, spravidla na tkaninou potiahnutých kotúčoch za prídavku suspenzie leštiaceho prášku.
5. Vyvolanie štruktúry – robíme leptaním. Najčastejšie používame chemické leptanie. Najbežnejším používaným leptadlom pre ocele
a liatiny je nital (2 ℅ roztok HNO3 v etylalkohole). Leptanie je vyvolanie štruktúry materiálu pôsobením vhodného chemického činidla. Chemické leptanie spočíva v pôsobení chemických roztokov na vhodne pripravený povrch vzorky. Ich pôsobením na povrchu vzorky dochádza buď k vzniku reliéfu vplyvom rôznej rozpustnosti jednotlivých štrukturálnych zložiek, buď k intenzívnejšiemu rozpúšťaniu kovu v oblasti hraníc zŕn, alebo k rôznemu sfarbeniu plôch tzv. plošným leptaním.