Semestrálna práca: Investičné stimuly - nástroj regionálnej politiky
Zobraziť detaily | Obľúbený
Úvod
Investičné stimuly sú jednou z foriem štátnej pomoci súkromným podnikom. Keďže sa v súčasnosti už neposkytujú paušálne pre všetky podniky spĺňajúce určité stanovené kritériá, ale v zmysle acquis communitaire EÚ musia byť investorom poskytované individuálne na základe ich žiadostí schvaľovaných vládou a súčasne aj Európskou komisiou, začal sa na oficiálne pomenovanie investičných stimulov často používať aj termín individuálna štátna pomoc.
V zmysle platnej legislatívy za investičné stimuly považujeme „štátnu pomoc na počiatočné investície a na nové pracovné miesta vytvorené v súvislosti s týmito investíciami poskytovaná na obstaranie hmotného investičného majetku a nehmotného investičného majetku potrebného na začatie výroby alebo na začatie poskytovania služieb, alebo na rozšírenie výroby, alebo na rozšírenie poskytovania služieb, alebo na kúpu podniku jednotiek Slovenskej republiky“ (Zákon č. 565/2001 Z.z. o investičných stimuloch vznp, § 2). Priamou formou investičných stimulov sú:
- poskytnutie finančnej dotácie na krytie investičných nákladov pre projekty typu C (výskumné a vývojové centrá, technologické centrá, centrá technologického rozvoja),
- príspevok na novovytvorené pracovné miesta,
- príspevok na vzdelávanie zamestnancov (príspevok na všeobecné a špecifické vzdelávanie zamestnancov).
Nepriamou formou investičných stimulov sú:
- úľava na dani z príjmov právnických osôb (ďalej len daňová úľava) a
- prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku štátu alebo obce za cenu nižšiu ako je trhová cena (ďalej prevod nehnuteľného majetku).
Investičné stimuly narúšajú konkurenčné prostredie a pôsobia ako nesystémový prvok v trhovom mechanizme, pretože netrhovými mechanizmami (štátnymi zásahmi) zvýhodňujú vybrané skupiny investorov. Európska komisia ich považuje za veľmi citlivú záležitosť, pričom vo vybraných sektoroch (tzv. citlivých sektoroch) ju zakazuje alebo výrazne obmedzuje, a aj v ostatných sektoroch acquis communitaire stanovuje stropy celkovej výšky investičných stimulov v pomere k veľkosti investície.
Investičné stimuly sú jednou z foriem štátnej pomoci súkromným podnikom. Keďže sa v súčasnosti už neposkytujú paušálne pre všetky podniky spĺňajúce určité stanovené kritériá, ale v zmysle acquis communitaire EÚ musia byť investorom poskytované individuálne na základe ich žiadostí schvaľovaných vládou a súčasne aj Európskou komisiou, začal sa na oficiálne pomenovanie investičných stimulov často používať aj termín individuálna štátna pomoc.
V zmysle platnej legislatívy za investičné stimuly považujeme „štátnu pomoc na počiatočné investície a na nové pracovné miesta vytvorené v súvislosti s týmito investíciami poskytovaná na obstaranie hmotného investičného majetku a nehmotného investičného majetku potrebného na začatie výroby alebo na začatie poskytovania služieb, alebo na rozšírenie výroby, alebo na rozšírenie poskytovania služieb, alebo na kúpu podniku jednotiek Slovenskej republiky“ (Zákon č. 565/2001 Z.z. o investičných stimuloch vznp, § 2). Priamou formou investičných stimulov sú:
- poskytnutie finančnej dotácie na krytie investičných nákladov pre projekty typu C (výskumné a vývojové centrá, technologické centrá, centrá technologického rozvoja),
- príspevok na novovytvorené pracovné miesta,
- príspevok na vzdelávanie zamestnancov (príspevok na všeobecné a špecifické vzdelávanie zamestnancov).
Nepriamou formou investičných stimulov sú:
- úľava na dani z príjmov právnických osôb (ďalej len daňová úľava) a
- prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku štátu alebo obce za cenu nižšiu ako je trhová cena (ďalej prevod nehnuteľného majetku).
Investičné stimuly narúšajú konkurenčné prostredie a pôsobia ako nesystémový prvok v trhovom mechanizme, pretože netrhovými mechanizmami (štátnymi zásahmi) zvýhodňujú vybrané skupiny investorov. Európska komisia ich považuje za veľmi citlivú záležitosť, pričom vo vybraných sektoroch (tzv. citlivých sektoroch) ju zakazuje alebo výrazne obmedzuje, a aj v ostatných sektoroch acquis communitaire stanovuje stropy celkovej výšky investičných stimulov v pomere k veľkosti investície.