Registrácia | Prihlásiť

Semestrálna práca: Byzantský reliéf

Skryť detaily | Obľúbený
Náhľady Náhľady
Byzantínci is odvodili svoje meno zo slova Byzantium, čo bol názov starovekého mesta v Bosporskej úžine na strategickej ceste spájajúcej Čierne more s Egejským. Rímsky cisár Konštantín ho v 4.storočí premenoval na Konštantínopol a urobil ho druhým hlavným mestom svojej ríše.
Táto východná časť rímskeho impéria prežila západnú časť o takmer tisíc rokov, pričom chránila Európu pred Peržanmi, Arabmi a Turkami. Byzantínci sa udržali dlho preto, lebo Konštantínopol bol chránený silnými hradbami a mesto mohlo byť zásobované z mora. V 6.storočí na vrchole byzantskej kultúry, boli Byzantínci roztiahnutí na väčšej časti pôvodnej rímskej ríše s výnimkou Pyrenejského polostrova, Gálie (dnešné Francúzsko) a Británie. Taktiež obsadili Sýriu, Egypt a Palestínu, no v polovici 7.storočia ich stratili po bojoch s Arabmi.
Odvtedy sa ich ríša rozkladala hlavne na Balkáne a v dnešnom Turecku.
Prvým veľkým byzantským vládcom bol Justinián I. (482 až 565). Jeho snahou bolo obnovenie starej rímskej ríše. Dôležitú úlohu pri tom zohral jeho pomocník, v tej dobe najväčší generál, Belisarius. Belisarius križoval ríšu, aby porazil Peržanov na východe, Vandalov v severnej Afrike, Ostrogótov v Taliansku a Slovanov na Balkáne. Okrem jeho vojenských ťažení položil základy do budúcnosti vytvorením silného právneho a administratívneho systému a obraňovaním kresťanskej cirkvi.
Hodnotenie (0x):