Referát: Jadrové elektrárne
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:67,9 %
- Typ:Referát
- Univerzita:Slovenská technická univerzita v Bratislave
- Fakulta:Materiálovotechnologická fakulta
- Kategória:Technika
- Podkategória:Mechanika
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:7 strán
- Zobrazené:866 x
- Stiahnuté:2 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:23905
- Posledna úprava:12.05.2009
V tejto práci sa Vás snažím oboznámiť s problematikou jadrových elektrární z pohľadu environmentalistiky , poukážem na súčasný stav elektrární , vízie do budúcnosti , surovinové zdroje a podobné environmentálne aspekty.
Súčasnosť
2. Surovinové zdroje
Palivo : Ako palivo sa používa urán, získavaný z uránovej rudy (smolinec). Svetové zásoby tejto rudy sa odhadujú na 2 milióny ton. Odhad ročnej spotreby všetkými jadrovými elektrárňami vo svete je asi 30 tisíc ton.
Ťažba uránu : Urán patrí medzi kovy, je najťažšie prirodzene sa vyskytujúcim prvkom. V zemskej kôre sa nachádza vzácne, jeho priemerná koncentrácia je rádovo jedna k miliónu. Aj v bohatých ložiskách, kde sa uránová ruda ťaží, dosahuje koncentrácia uránu len jednu desatinu percenta. Urán je rádioaktívny prvok, ktorý uvoľňuje rádioaktívne žiarenie a pritom sa postupne rozpadá na sériu ďalších rádioaktívnych látok. Preto sa spolu s ním v hornine nevyhnutne nachádzajú aj ďalšie prvky: rádioaktívne izotopy polónia, rádia, radónu, bizmutu, tória a olova.
Najčastejším spôsobom ťažby uránu je dobývanie rudy v povrchových lomoch, alebo v hlbinných baniach. Treťou možnosťou ťažby je vylúhovanie uránu kyselinou sírovou priamo pod zemou.
Pretože je koncentrácia uránu veľmi nízka, vyťažená ruda sa hneď na mieste ďalej spracováva: po rozomletí na jemný prach sa chemicky rozpúšťa, väčšinou v kyseline sírovej. Z tejto rádioaktívnej žieraviny sa potom extrahuje oxid uránu U3O8 (má podobu žltého prášku, ktorému sa odborne hovorí žltý koláč). Ten je konečnou surovinou na predaj a ďalšie spracovanie.
Súčasnosť
2. Surovinové zdroje
Palivo : Ako palivo sa používa urán, získavaný z uránovej rudy (smolinec). Svetové zásoby tejto rudy sa odhadujú na 2 milióny ton. Odhad ročnej spotreby všetkými jadrovými elektrárňami vo svete je asi 30 tisíc ton.
Ťažba uránu : Urán patrí medzi kovy, je najťažšie prirodzene sa vyskytujúcim prvkom. V zemskej kôre sa nachádza vzácne, jeho priemerná koncentrácia je rádovo jedna k miliónu. Aj v bohatých ložiskách, kde sa uránová ruda ťaží, dosahuje koncentrácia uránu len jednu desatinu percenta. Urán je rádioaktívny prvok, ktorý uvoľňuje rádioaktívne žiarenie a pritom sa postupne rozpadá na sériu ďalších rádioaktívnych látok. Preto sa spolu s ním v hornine nevyhnutne nachádzajú aj ďalšie prvky: rádioaktívne izotopy polónia, rádia, radónu, bizmutu, tória a olova.
Najčastejším spôsobom ťažby uránu je dobývanie rudy v povrchových lomoch, alebo v hlbinných baniach. Treťou možnosťou ťažby je vylúhovanie uránu kyselinou sírovou priamo pod zemou.
Pretože je koncentrácia uránu veľmi nízka, vyťažená ruda sa hneď na mieste ďalej spracováva: po rozomletí na jemný prach sa chemicky rozpúšťa, väčšinou v kyseline sírovej. Z tejto rádioaktívnej žieraviny sa potom extrahuje oxid uránu U3O8 (má podobu žltého prášku, ktorému sa odborne hovorí žltý koláč). Ten je konečnou surovinou na predaj a ďalšie spracovanie.