Seminárna práca: Odievanie na Spiši
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:52,5 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
- Fakulta:Fakulta prírodných vied
- Kategória:Nezaradené
- Podkategória:Móda
- Autor:bebek
- Rozsah A4:7 strán
- Zobrazené:1 289 x
- Stiahnuté:1 x
- Veľkosť:0,3 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:24700
- Posledna úprava:27.05.2009
Uprostred ničoho vznikli Baťove závody
Keď sa v prvých rokoch oživenia po hospodárskej kríze začal Jan Antonín Baťa obzerať po mieste, kde by mohol sústrediť novú výrobu, vyhral kraj pod Tatrami. Presvedčili ho lacné pozemky, neďaleká železnica, vodné zdroje, no najmä dostatok pracovnej sily a dreva, ktoré bolo kľúčovou surovinou na rozbeh výroby. Od obce Veľká odkúpil pozemky za 250-tisíc korún a začal stavať tzv. Pokusnú stanicu, kde v septembri 1934 vyrobili prvé umelé viskózové vlákno hodvábneho typu. So založením firmy je úzko spätý aj vznik mesta Svit, ktorého názov je údajne odvodený od mena prvej fabriky, Slovenskej viskózovej továrne. V júni 1935 tu bol položený základný kameň továrne Baťove závody Batizovce, ktorá bola do konca nasledujúceho roka schopná vyrobiť 600 kilogramov viskózového hodvábu za deň. Sortiment produktov sa po prvom roku existencie fabriky rozšíril o výrobu prvej v Európe vyprodukovanej viskózovej fólie - celofánu a viskózovej striže Slovlna, ktorá nahradzovala ovčiu vlnu. Začala sa i pokusná výroba estetických a účelových obalov z celofánu.
Keď sa v prvých rokoch oživenia po hospodárskej kríze začal Jan Antonín Baťa obzerať po mieste, kde by mohol sústrediť novú výrobu, vyhral kraj pod Tatrami. Presvedčili ho lacné pozemky, neďaleká železnica, vodné zdroje, no najmä dostatok pracovnej sily a dreva, ktoré bolo kľúčovou surovinou na rozbeh výroby. Od obce Veľká odkúpil pozemky za 250-tisíc korún a začal stavať tzv. Pokusnú stanicu, kde v septembri 1934 vyrobili prvé umelé viskózové vlákno hodvábneho typu. So založením firmy je úzko spätý aj vznik mesta Svit, ktorého názov je údajne odvodený od mena prvej fabriky, Slovenskej viskózovej továrne. V júni 1935 tu bol položený základný kameň továrne Baťove závody Batizovce, ktorá bola do konca nasledujúceho roka schopná vyrobiť 600 kilogramov viskózového hodvábu za deň. Sortiment produktov sa po prvom roku existencie fabriky rozšíril o výrobu prvej v Európe vyprodukovanej viskózovej fólie - celofánu a viskózovej striže Slovlna, ktorá nahradzovala ovčiu vlnu. Začala sa i pokusná výroba estetických a účelových obalov z celofánu.