Vypracované otázky: Osvietenstvo a romantizmus

Osvietenstvo a romantizmus

Klasicizmus (17. - 18. storočie)
Je to umelecký smer, ktorý vznikol a vyvrcholil na francúzskom dvore za vlády kráľa Slnko – Ľudovíta XIV. Odtiaľ sa rozšíril do celej Európy.
Práv polovica 17. storočia priniesla pre západoeurópske národy (30 – ročnú vojnu) a sociálne nepokoje (reformáciu).
Klasicisti videli zmysel umenia v napodobňovaní prírody, najmä v tom, čo je v nej podstatné a nemenné. Vzorom sa stalo Antické umenie.
Rozlišovali sa vysoké a nízke žánre. K vysokým patrila óda, elégia, epos, tragédia, k nízkym patrila bájka, satira, komédia.
Klasicisti sa orientovali na racionalistickú filozofiu Reného Descarta.
V umeleckom obraze človeka sa klasicizmus usiluje postrehnúť zovšeobecnené charakterové vlastnosti, ktoré vytvárajú predstavu dobového ľudského ideálu alebo protirečia.
Presné pravidlá tvorby klasicistickej poézie zveršoval roku 1674 v diele Básnické umenie – Nicolas Boileau – Despréaux.

Osvietenstvo
Osvietenstvo znamenalo osvietený rozum a na pravde cirkvi. Najdôležitejším znakom osvietenského umenia je predovšetkým vzájomná súhra „rozumu a citu“.

Predstavitelia:
Jean – Jacoques Rouseau a Denis Diderot

Daniel Defoe – napísal Robinsom Crusoe a Guliverove cesty od Jonathana Swifta

Česká literatúra:
Josef Dobrovský – napísal: Dejiny českého jazyka a literatúry
Nemecko – český slovník
Základy jazyka staroslovenského
Zevrubná mluvnice českého jazyka

Josef Jungmann – český básnik

Hlavnými predstaviteľmi boli: Jozef Ignác Bajza
Juraj Fándly

Jozef Ignác Bajza – bol katolíckym kňazom a bol zložitou osobnosťou v osvietenstve
Diela:
René mláďenca príhody a skúsenosti – dobrodružný román
- autor v tomto románe zobrazil kritický obraz súvekej spoločnosti v osvietenskom duchu. Vyslovuje sa proti biede a útlaku poddaných. René, syn bohatého benátskeho kupca putuje so svojím sprievodom po krajinách Malej Ázie. Hľadá svoju sestru Fatimu, ktorú ukradli piráti. Na ceste zažil veľa dobrodružných príhod (stroskotanie lode, ľúbostný príbeh). V druhej časti románu prichádza na Slovensko a zastavuje sa na dedinách, kde vidí zlé sociálne kultúrne pomery. Tu si všíma následky alkoholizmu, poverčivosť ľudu, neľudskosť feudálneho despotizmu. Na kontraste biedneho života ľudu a hýriacej šľachty ukazuje neudržateľnosť feudálnych vzťahov a nevyhnutnosť ich rozpadu.
- - v diele predstavuje aj krutosť feudálov a úsilie cirkvi držať drobný ľud v nevedomosti. Cirkevná vrchnosť preto nedovolila vydať druhý diel tohto románu.

Juraj Fándly – bol národným viditeľom a vlastencom, pôsobil ako katolícky kňaz.
Diela:
Piľní domajší a poľný hospodár
Zelinkár
O Úhoroch aj včelách rozmlúvaňí
Slovneský včelár
Ovčár (v rukopise)

Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diablom
- schvaľoval zrušenie reholí, ktoré sa nezaoberali školskou alebo sociálnou činnosťou, obviňuje mníchov z udržiavania ľudu v zaostalosti, spis vyvolal veľké pobúrenie vysokých cirkevných kruhov. Vyšli iba dva zväzky, druhé dva cirkev zhabala a jemu zakázala literárnu činnosť.