Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava, Nové ZámkyVypracované otázky: Dramatická tvorba na Slovensku do roku 1918
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:70,7 %
- Typ:Vypracované otázky
- Univerzita:Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety
- Fakulta:Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava, Nové Zámky
- Kategória:Jazyky
- Podkategória:Slovenská literatúra
- Predmet:Literatúra
- Autor:myrayqa
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:5 strán
- Zobrazené:810 x
- Stiahnuté:1 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:25163
- Posledna úprava:06.06.2009
Ján Chalupka
Bol predstaviteľom dramatickej tvorby v období klasicizmu. Narodil sa v Hornej Mičine. Vyštudoval teológiu, filozofiu a jazykovedu. Odišiel študovať do Nemecka (Jena).Po návrate pracoval ako učiteľ neskôr pôsobil ako farár v Brezne do smrti.
Korúrkovo – s podtitulom „Len aby sme v hanbe nezostali“.
V tejto veselohre sa Chalúpkovi podarilo najlepšie zobraziť život slovenskej spoločnosti okolo roku 1830. Vystupujú tu všetky 3 vrstvy spoločnosti: predstaviteľ feudalizmu, zeman a cirkevný inšpektor Pán z Chudobíc, predstaviteľ malomeštiakov, čižmársky majster Tesnošil z rodinou a pokroková generácia – mladá inteligencia – učiteľ Sloboda.
Ide o prostredie slovenského malomesta v ktorom poukazuje na smiešne stránky jeho životného štýlu. Spoločná kronika spočíva v tom, ako sa zaostali prostredie chce navonok prispôsobiť novým módnym prúdom prichádzajúcim do Kocúrkova zo sveta. Chalúpkova satira je skôr humorne výsmešná. Prameňom komickosti je ľudská hlúposť a obmedzenosť.
Bol predstaviteľom dramatickej tvorby v období klasicizmu. Narodil sa v Hornej Mičine. Vyštudoval teológiu, filozofiu a jazykovedu. Odišiel študovať do Nemecka (Jena).Po návrate pracoval ako učiteľ neskôr pôsobil ako farár v Brezne do smrti.
Korúrkovo – s podtitulom „Len aby sme v hanbe nezostali“.
V tejto veselohre sa Chalúpkovi podarilo najlepšie zobraziť život slovenskej spoločnosti okolo roku 1830. Vystupujú tu všetky 3 vrstvy spoločnosti: predstaviteľ feudalizmu, zeman a cirkevný inšpektor Pán z Chudobíc, predstaviteľ malomeštiakov, čižmársky majster Tesnošil z rodinou a pokroková generácia – mladá inteligencia – učiteľ Sloboda.
Ide o prostredie slovenského malomesta v ktorom poukazuje na smiešne stránky jeho životného štýlu. Spoločná kronika spočíva v tom, ako sa zaostali prostredie chce navonok prispôsobiť novým módnym prúdom prichádzajúcim do Kocúrkova zo sveta. Chalúpkova satira je skôr humorne výsmešná. Prameňom komickosti je ľudská hlúposť a obmedzenosť.